Poloha Leží uprostred Myjavskej pahorkatiny tri kilometre južne od Myjavy.   História Meno obce pochádza od slova pole, resp. Polia, ktoré vznikli klčovaním lesa. Na dnešnom území obce sa usadilo niekoľko roľníckych rodín, ktoré tu vytvorili malé osady. Vlastníkmi pôdy a na poddaných boli majitelia čachtického panstva. Miestni obyvatelia sa venovali roľníctvu a chovu hospodárskych […]

Čítať viac →

Poloha Ležia na styku Myjavskej pahorkatiny a Malých Karpát trinásť kilometrov južne od Myjavy.   História Vznikli v roku 1926 zlúčením niekoľkých brezovských kopaníc. Na území obce sa síce našli stopy  osídlenia z mladšej doby bronzovej ( nálezy keramiky), ďalšie obdobia však nezanechali nijaké svedectvá. Prvé obydlia na území obce sa spomínajú v 13. storočí. […]

Čítať viac →

Poloha Leží v Myjavskej pahorkatine štyri kilometre juhovýchodne od Myjavy.   História Osada vznikla osídľovaním územia po oboch stranách rovnomenného potoka. Tento názov pochádza od jabloní rastúcich v hojnom počte v okolí. Pôvodne sa v chotári obce okrem lesov nachádzali i pasienky, ktoré sa využívali najmä na chov oviec. Poľnohospodárstvo ako hlavné zamestnanie kopaničiarskeho obyvateľstva […]

Čítať viac →

Poloha Leží v Bielych Karpatoch pod masívom Žalostinej ( 622 m n. m.) pätnásť kilometrov severozápadne od Myjavy.   História Obec, po nemecky nazývaná Fundshuh alebo Funell, vznikla až v roku 1957 odlúčením časti kopaníc od Vrboviec, Častkova a Sobotišťa. Prví osadníci tu v 16. storočí vyklčovali les a začali sa venovať poľnohospodárstvu, chovu dobytka […]

Čítať viac →

Poloha Leží v Myjavskej pahorkatine osem kilometrov juhozápadne od Myjavy.   História Nálezy keramiky z mladšej doby bronzovej dokazujú najstaršie osídlenie tohto územia. Samotná obec však vznikla až v druhej polovici 16. storočia, v čase osídľovania brančského panstva.  Po prvý raz sa spomína v zakladajúcej listine z roku 1592 ako osada Bukova. V tom čase […]

Čítať viac →

Poloha Leží  na styku Myjavskej pahorkatiny a Malých Karpát pod vrcholom Bradlo desať kilometrov južne od Myjavy.   História Územie mesta bolo osídlené už v staršej dobe bronzovej ( kostrové hroby skrčencov). Obec Brizoua sa písomne spomína v druhej polovici13. Storočia, najneskôr v 14. storočí však zanikla. Znovu pravdepodobne založili v polovici 16. storočia utečenci […]

Čítať viac →

Poloha Leží v severnej časti Myjavskej pahorkatiny na úpätí Bielych Karpát pod masívom Javoriny štyri kilometre severne od Myjavy.   História Brestovec sa postupne vyvíjal z niekoľkých roztratených poddanských usadlostí. Patril medzi typické myjavské kopanice a jeho obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Na konci 18. storočia sa spomína budova bývalého mlyna. V […]

Čítať viac →

Poloha Leží v centrálnej časti Myjavskej pahorkatiny v doline rieky Myjava.   MYJAVA A OKOLIE Myjavská oblasť leží medzi Malými a Bielymi Karpatmi a susedí so senickou a skalickou oblasťou. V porovnaní s ostatnými časťami Záhoria sa vyznačuje členitejším povrchom.   História Je centrom rázovitej oblasti s typickým kopaničiarskym osídlením. Ide o kopcovité  územie, ktoré […]

Čítať viac →

Poloha Leží na úpätí Malých Karpát a na južnom okraji Záhorskej nížiny   História Obec sa po prvý raz spomínala v roku 1314 v darovacej listine  uhorského kráľa Karola I. Róberta. V minulosti sa označoval ako Pistrich, Byzhrycza, po maďarsky Besztercze, po nemecky Bissternitz alebo Wisternitz. Dedina bola poddanskou osadou stupavského panstva. V roku 1377  […]

Čítať viac →

Poloha Leží na úpätí Malých Karpát.   História V historických listinách sa na toto územie lokalizujú štyri dediny. Prvá – neznámeho mena – zanikla pri tatárskom plienení.. Podľa kráľovských darovacích listín z rokov 1279 a 1288  patrilo toto územie richtárovi bratislavského Podhradia Jakubovi, ktorý tu založil dve dediny – Blumenau a Sellendorf.  Tieto zanikli v […]

Čítať viac →