brezova_pod_bradlom

Poloha

Leží  na styku Myjavskej pahorkatiny a Malých Karpát pod vrcholom Bradlo desať kilometrov južne od Myjavy.

 

História

Územie mesta bolo osídlené už v staršej dobe bronzovej ( kostrové hroby skrčencov). Obec Brizoua sa písomne spomína v druhej polovici13. Storočia, najneskôr v 14. storočí však zanikla. Znovu pravdepodobne založili v polovici 16. storočia utečenci z južného Slovenska. Pod názvom Brezowa sa uvádza v roku 1568 v urbári  čachtického panstva. Ako poddanská obec bola majetkom čachtického  panstva a postupne ju vlastnili Erdodyovci, Révayovci a Csákyovci. V 17. storočí sa stala centrom okolitých kopaníc. V roku 1709 dostala výsady mestečka s jarmočným právom. Miestni obyvatelia boli známi ako poľnohospodári, väčšmi sa však preslávili ako obchodníci s dobytkom a remeselníci ( garbiari, obuvníci, tkáči). Počet obyvateľov Brezovej pod Bradlom sa už v polovici 18. storočia blížil k súčasnému stavu a mesto patrilo k najväčším sídlam na Slovensku. V roku 1753 tu pracovalo  251 remeselníckych dielní, z toho 70 tkáčskych. Remeselníci sa združovali do cechov. Spoločný cech mali garbiari a obuvníci, okrem toho jestoval cech kožiarov, mäsiarov a podobne. V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa Brezová pod Bradlom stala jedným zo stredísk národno-oslobodzovacieho boja Slovákov. Bola tu nedeľná škola, čitateľský  spolok, gazdovský spolok a iné. V roku 1848 sa v Brezovej pod Bradlom uskutočnilo ľudové zhromaždenie, ktoré podporilo národný program známy ako Žiadosti slovenského národa ( vyhlásili ho 10. mája 1948 v Liptovskom Sv. Mikuláši). Počas národno-oslobodzovacieho  revolučného hnutia v roku 1848 sa v chotári Brezovej pod Bradlom odohrali krvavé boje s cisárskym vojskom, ktoré mali za následok rabovanie mesta. Po porážke revolúcie sa hospodársky život postupne obnovil. Ďalej sa rozvíjalo tradičné spracovanie kože. V rokoch 1860 až 1890 sa garbiarstvom zaoberalo asi 300 majstrov. S garbiarstvom úzko súvisel aj obchod s kožou. Odbyt smeroval najviac  na Moravu a do Sliezska. Brezovania sa preslávili aj ako obchodníci s dobytkom, ovcami a hydinou. Nechýbali ani na jednom viedenskom trhu. V čase existencie 1. Československej republiky vznikla v brezovej pod Bradlom továreň na spracovanie kože, pracovala tu chemická práčovňa, pradiareň a tkáčovňa. Mydliareň a glejáreň záviseli od počtu garbiarov, ktorých počet neustále klesal. Po 2. svetovej vojne nastal ďalší rozvoj strojárstva, kožiarskeho a potravinárskeho priemyslu a Brezová pod Bradlom dostala v roku 1966 nový štatút mesta.

 

Pamiatky

K najvýznamnejším sakrátlnym pamiatkam patrí evanjelický klasicistický kostol  z rokov 1783 a 1784. Postavili ho na spôsob tolerančných chrámov bez veže, ktorú dostavali až v roku 1795. V roku 1873 kostol upravili v duchu romantických neoklasicistických stavieb a interiér zariadili v neobarokovom štýle. Pozornosť  upúta najmä  neorokoková kazateľnica a organ od známeho brezovského majstra M. Šašku z pôvodného artikulárneho chrámu. Kostol v Brezovej pod Bradlom patrí medzi najväčšie evanjelické chrámy na Slovensku. Kostol Najsvätejšej Trojice postavili v roku 1590 ako protestantský kostol s opevnením. Keď  chrám prebrali katolíci, v 18. storočí ho upravili a rokokovo vyzdobili. K najzaujímavejším umeleckým dielam v kostole patrí obraz Krista pred Pilátom z roku 1784 od J. Zanussiho. Zo svetských pamiatok zaujme Pamätný dom Samuela Jurkoviča, v ktorom sa narodil zakladateľ prvého slovenského družstva v Sobotišti ( 1845), pomník  Jozefa Miloslava Hurbana a socha majstra Jána Husa ( jediná na Slovensku). Pri ceste do Bukovca stojí malá pieskovcová mohyla – pamiatka na boje slovenských  povstalcov  s cisárskym vojskom v roku 1848. Spomienkou na M. R. Štefánika je Národný dom na námestí Mohyla na neďalekom  Bradle – najvyššom vrchu Myjavskej pahorkatiny ( 543 m n. m.). Mohylu postavili podľa projektu D. Jurkoviča. Odhalili ju v roku 1928. Tvoria ju dva zrezané ihlany a trojstupňová pyramída s monumentálnym sarkofágom so Štefánikovými pozostatkami. V rohoch mohyly sú 12 m vysoké obelisky. Štefánikova mohyla na Bradle je príkladom harmónie prírody a architektonického diela inšprovaného prácami staroegyptských staviteľov. Okolie Brezovej pod Bradlom ponúka výborné možnosti na pešiu turistiku v Malých Karpatoch. Obľúbenými miestami výletníkov sú Dobrovodský kras s jaskyňami  a povrchovými krasovými útvarmi a zrúcanina Dobrovodského hradu. Dobrovodský hrad sa spomína už v roku 1394 ako kráľovský hrad. K jeho najvýznamnejším  majiteľom patril Stibor zo Stiboríc a rod Országhovcov. Pôvodne ho postavili ako ranogotický hrad s vežou, palácom a kaplnkou. Vnútorné stavby obkolesoval hradný múr a nižšie položené predhradie. Hrad postupne rozšírili, prestavali a prispôsobili novej obrannej technike. Počas Rákocziho povstania v roku 1703 bol značne poškodený. Postupne chýtral a od začiatku 19. storočia je ruinou.

 

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková