Veľké Leváre
Poloha
Ležia na Borskej nížine pri potoku Rudava desať kilometrov severne od Malaciek.
História
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1378 pod názvom Noglew. V prvých listinách sa uvádza ako osada lukostrelcov, ktorí strážili pohraničnú pevnosť. Aj nemecké pomenovanie Grosschutzen naznačuje, že šlo o strážnu pohraničnú osadu. Vývoj názvu je spoločný s vývojom názvu Malých Levárov, len s tým rozdielom, že Veľké Leváre mali vždy predponu nagy alebo groos (veľký). Najzaujímavejšie v histórii Veľkých Levárov bolo 16. storočie. Najprv sa tu usadili chorvátski kolonisti a v roku 1588 na pozvanie levárskeho pána Jána Bernarda z Lembachu prišli habáni (nazývaní aj hutterskí bratia, anabaptisit alebo novokrstenci). V roku 1592 tu postavili okolo štvorcového námestia habánsky dvor viac ráz spustošený. Obec tvorila osobitné panstvo a habáni, keď sa chceli vyhnúť drancovaniam a vypáleniam dvora, museli si kupovať od majiteľov panstva Veľkých Levárov (Lembachovcov, Kolonitzovcov)ochranu. Habánsky dvor neustále rástol a v roku 1723 mal približne 500 obyvateľov, ktorí sa neskôr postupne asimiloval s miestnym obyvateľstvom. Veľké Leváre sa od polovice 18. storočia rozvíjali ako zemepanské mestečko s jarmočným a trhovým právom. V 19. storočí vznikli viaceré cechy (čižmári, krajčíri, mäsiari). Pracoval tu panský pivovar, pálenica, parný mlyn a tehelňa. Obyvatelia boli v minulosti známi aj ako vnikajúci pernikári. Tredičné výrobky sa nezachovali.
Pamiatky
Najvýznamnejšia stavebná a historická pamiatka Veľkých Levárov – habánsky dvor – leží na západnom okraji obce pri ceste do Malých Levárov, na južnom svahu s výhľadom na rovinu, cez ktorú tečie Rudava. Je to najväčšia zachovaná lokalita pôvodného obydlia habánov v Európe. V čase svojho najväčšieho rozmachu mala 35 domov. Domy, ktoré stoja okolo štvorcového námestia (rínku), sú z hliny nabíjanej do stien s prútenou výplňou. Typické sú pre ne vysoké slamené strechy s podkrovnými izbami. Habánsky dvor vždy pútal pozornosť svojou čistotou. Machovo-zelená farba slamených striech príjemne kontrastovala so svietivo-bielymi múrmi. Na námestí sa okrem obytných domov nachádza kaplnka a zámočnícka dielňa s keramickým reliéfom na štíte, ktorý pochádzal ešte z čias príchodu habánov. Pre jedinečnosť a zvláštnosť konštrukcie vyhlásili habánsky dvor za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
Už v roku 1972 vzniklo v obci Habánske múzeum, ktorého základom sa stala súkromná zbierka rodiny Izerovcov rozšírená o dary miestnych občanov. Najcennejšími exponátmi sú nástroje a výrobky kováčskej dielne, fajansové výrobky a cechálie. V súčasnosti je múzeum pre rekonštrukciu zatvorené.
Dominantou obce je barokový rímsko-katolícky kostol Panny Márie s dvojvežovým monumentálnym, bohato členeným priečelím. V roku 1729 ho dal na počesť 50. výročia porážky tureckých vojsk pri Viedni postaviť viedenský arcibiskup a kardinál Žigmund Kollmitz. Kostol postavili na mieste bývalého dreveného kostolíka. Je to jednoloďová, na Slovensku ojedinelá baroková stavba s dvoma vežami. Vnútorné usporiadanie kostola sa zachovalo v pôvodnej podobe. Hlavný oltár je pôvodný barokový, zhotovili ho z dreva a vyzdobili postavami anjelov. Po jeho boku je ďalších šesť oltárov, ktorých súčasťou sú vzácne obrazy a postavy svätcov. Pôvodný barokový organ v posledných rokoch modernizovali a rozšírili. Pod organom je erb rodu Kollonitzovcov.
Evanjelický kostol cirkvi augsburgského vyznania, postavil v rokoch 1787 až 1791 bez veže, s drevenou zvonicou, presne podľa nariadenia Tolerančného patentu Jozefa II. Obnovili ho v roku 1825 v klasicistickom slohu a v roku 1938 k nemu pristavili vežu. Pri barokovom kaštieli z roku 1723 sa nachádza rozsiahly anglický park so vzácnymi drevinami, malými pavilónmi a plastikami alegorických postáv. V súčasnosti sa kaštieľ využíva na zdravotnícke účely. Pranier alebo stĺpy hanby pochádza zo začiatku 18. storočia. Slúžil na trestanie a verejné pokarhanie za menšie priestupky a krádeže. Na vrchole stĺpa je ruka držiaca meč a kopiju – symboly hrdelného práva. Toto právo mal zemepán a obec, ktorá mala mestské privilégiá. O vykonávaní hrdelného práva svedčí aj názov miestnej časti obce – Šibeničný vŕšok.
Príroda
Severne od Veľkých Levárov sa na ploche 92, 4 ha rozkladá štátna prírodná rezervácia Abrod. Predstavuje zachovaný súbor bohatých porastov rašelinových a močaristých lúk s viacerými zriedkavými druhmi močiarneho a vodného vtáctva (chránené hniezdisko husi veľkej.
Zdroj: Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková
Veľké Leváre
Obecný úrad Veľké Leváre, Štefánikova 747
908 73 Veľké Leváre
Email: ocuvl@stonline.sk
Tel.: 034/7794315
Web: www.levare.sk
