Poloha

Leží na úpätí Malých Karpát pätnásť kilometrov východne od Malaciek.

História

Má 1 590 obyvateľov a leží na úpätí Malých Karpát pätnásť kilometrov východne od Malaciek.

Obec sa po prvý raz spomína až v roku 1367 ako Zeleskut či Zyleskuth. Názov pochádza podľa povesti od slov slaninsko alebo solinsko, ktoré sa tu nachádzalo. Starý nemecký názov Breitenbrunn však môžeme preložiť ako široká studňa. Sološnica patrila dlhé storočia k plaveckému panstvu. Vystriedala viacerých majiteľov: grófov zo SV. Jura a Pezinku, Szerédyovcov, Salmovcoc, Balassovcov. V 18. storočí tu pracovala okrem mlyna aj papiereň. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ale aj výrobou dreveného riadu, tkáčstvom a kožušníctvom – pracovalo tu až 35 majstrov kožušníkov. V Sološnici bola aj pálenica a veľký panský majer. V polovici 19. storočia v obci vypukol veľký požiar. Zhoreli všetky domy, kostol i fara a zahynulo veľa obyvateľov. Postupne však obec obnovili a život sa vrátil do normálnych koľají. Do 20. storočia sa zachovala výroba dreveného riadu, pálenie vápna a tkáčstvo.

Pamiatky

Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých, ktorý postavili  v roku 1699 na mieste starého kostola zo 14. storočia (jedného z najstarších na celom Záhorí). Kostol je pôvodne barokový s niektorými renesančnými prvkami. Renovovali ho v roku 1711. Ďalšou historickou  pamiatkou je kalvária s desiatimi menšími kaplnkami a jednou väčšou uprostred.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková

Sološnica

Obecný úrad Sološnica

906 37 Sološnica

Email: starosta@solosnica.sk

Tel.: 034/6584181, 0905418760

Web: www.solosnica.sk