Poloha

Ležia na úpätí Malých Karpát dvadsať kilometrov južne od Senice.

 

História

Hoci prvá písomná zmienka o Prievaloch pochádza až z roku 14389, je nesporné, že osada ležiaca pri Českej ceste existovala oveľa skôr. Potvrdzuje to i datovanie starého kostola  do polovice 12.storočia . V roku 1241 obec spustošili Tatári, a preto uhorský kráľ povolal nemeckých osadníkov, aby dedinu obnovili. Nemecký kolonisti ju dočasne ponemčili, postupne však splynuli s pôvodným obyvateľstvom. V stredoveku osada patrila ku korlátskemu panstvu.  Z pomenovaní Svancendorf a Sandorf sa postupne ustálil názov  Šandorf a po 2.svetovej vojne názov Prievaly. Obec dostala v roku 1705 výsady mestečka a do 19.storočia mala právo usporadúvať štyri výročné jarmoky. Už na konci 18.storočia mali Preivaly viac obyvateľov ako v súčasnosti. Miestni obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva živili aj pálením vápna , z  remesiel bolo rozvinuté najmä košikárstvo a tkáčstvo. V chotári obce bolo niekoľko vodných mlynov. Dávnu históriu tohto územia pripomína zrúcanina hradu Ostrý Kameň.

Týči  sa na skalnatom brale vo výške 576 m. n. m: Hrad často menil majiteľov. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval  Ostríž v roku 1394 ho krajinský palatín prisúdil kráľovskej komore.

Od polovice  15.storočia bol hrad postupne majetkom niekoľkých šľachtických rodov. Keď ho v roku 1496 prevzal do vlastníctva rod Czoborovcov, začalo sa obdobie súdnych sporov o hrad. Panstvo si napokon medzi sebou rozdelili Czoborovci a Bakičovci. Ich spoločníci a neskôr aj ich dediči však naďalej viedli súdne spory. Počas rákocziho povstania v roku 1707 hrad obsadil cisársky generál Quido Stahrenberg, ktorý sem vtrhol so svojím vojskom z Moravy. V polovici 18.storočia nadobudol vlastnícke právo na časť hradu rod Thurzovcov, neskôr k nim pribudli Batthyányiovci a Zichyovci, od ktorých kúpil jednu časť barón a   Hirsch. Čím viac majiteľov hrad mal, tým menej sa oň starali. Hrad bol zanedbaný, postupne  pustol a v roku 1743 sa hradné panstvo definitívne presťahovalo do pohodlnejšieho kaštieľa v Moravskom Sv. Jáne. Z pôvodného gotického horného hradu a z nižšie položeného renesančného opevnenia sa zachovali iba ruiny, z ktorých je krásny výhľad na Záhorskú nížinu.

 

Pamiatky

Najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou obce je rímsko-katolícky barokový kostol sv. Michala Archanjela. Postavili ho v roku 1748 na mieste starého gotického chrámu sv. Juraja, z ktorého sa zachoval len obranný múr zo 17.storočia. Slúžil ako ochrana miestneho obyvateľstva počas tureckých nájazdov a v čase napoleonských prícestných krížov a sôch sa v obci nachádza kaplnka Panny Márie z roku 1820.

 

Turistické ciele

Prievaly sú v súčasnosti známym turistickým východiskom do Malých Karpát. V lete je obľúbeným miestom rekreácie neďaleká Bukovská priehrada, kde sú vytvorené ideálne  možnosti na kúpanie i vodné športy.

 

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková

 

Prievaly

Obecný úrad Prievaly 189

906 34 Prievaly

Email: prievaly@nextra.sk

Tel.: 034/6599134

Web: www.prievaly.sk