Poloha

Leží na juhozápadnom kraji Karpát na ich styku na s južnou časťou Záhorskej nížiny šesť kilometrov juhovýchodne od Stupavy.

 

História

Obec sa po prvý raz spomína v roku 1367 pod názvom Vallis Mariae. Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký ju v tomto roku daroval kláštoru paulínov, ktorý sám založil. V 14. storočí sa obec označovala aj ako Tol, Taal a Vallis Mariae in teuptonico aj ako Thal. Od 15. storočia sa zaužívalo slovenské pomenovanie Marianka. Kláštor bol v 16. a 17. storočí sídlom generála paulínskej rehole a strediskom paulínskeho rádu v Uhorsku. Obec s kostolom a kláštorom zo 14. storočia sa postupne stala najnavštevovanejším pútnickým miestom na Slovensku. Pod názvom Marienthal ju veľmi dobre spoznali aj veriaci Dolného Rakúska. V druhej polovici 17. storočia Marianku niekoľkokrát spustošili Turci. V 18. storočí bola postupne obnovená. Do tohto obdobia sa datuje výroba piva a ťažba bridlíc v baniach. Bane v Marianke v tomto období dobre prosperovali. Ich zamestnanci sa okrem iného venovali výrobe bridlicových tabuliek pre školákov. Začiatkom 19. storočia obec kúpil Alexander Schwarzenberg. Obyvatelia Marianky pracovali predovšetkým v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, v 20. storočí aj v miestnom kameňolome.

 

Pamiatky

Marianka je bohatá na kultúrno-historické pamiatky, ktoré majú väčšinu sakrálny charakter. Najznámejšia cirkevná stavba je rímsko-katolícky kostol Narodenia panny Márie. Postavili ho v roku 1377 v gotickom štýle, rozšírený bol v 17. storočí a zbarokizovali v 18. storočí. V roku 1877 J. Lippert regotizoval presbytérium kostola. V lodi však zostala baroková štuková výzdoba klenby s motívom paulínskej rehole (dva levy pri palme). Táto výzdoba , ktorá sa delí na menšie obrazové kompozície zo života sv. Pavla Eremitu a sv. Antona Pustovníka od J. I. Mildorfera, prekrýva pôvodnú gotickú klenbu. Na oltári stojí socha sediacej Madony z konca 14. storočia. Keďže na Slovensku sa zachovalo len málo románskych pamiatok, marianská Madona s románskych štýlovým výrazom patrí medzi vzácne diela z tohto obdobia. V interiéri kostola je okrem piatich bočných barokových oltárov i baroková kazateľnica, renesančná krstiteľnica a barokový organ. Pred kostolom stojí neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého od viedenského sochára Kunza. Západne od kostola sa nachádza staršia budova kláštora zo 14. storočia, ktorú rozšírili v roku 1593. v rokoch 1711 až 1714 kláštor prestavali ako letné sídlo ostrihomského arcibiskupa Kristiána Augusta Saského. V dôsledku jozefínskej konfiškácie prešla kláštorná budova v roku 1786 do vlastníctva štátu a po predaji ju v roku 1840 prestavali na súkromný kaštieľ. Pozornosť si zaslúži aj ranobaroková kaplnka sv. Anny z roku 1691.

Kroky pútnikov v Marianke smerujú predovšetkým k tzv. zázračnému prameňu. Cesta k nemu vedie okolo šiestich kaplniek (Márie Tálenskej, Obetovania Ježiška , Zvestovania, Navštívenie Márie, Obrezania Ježiška a kaplnka bez označenia) vybudovaných v rokoch 1710 až 1729. Na svahu pri ceste k prameňu stojí krížová cesta, ktorú tvorí štrnásť kaplniek. Nad studňou sa nachádza baroková kaplnka z roku 1696. Pozoruhodným umeleckým dielom sú kamenné sochy sv. Pavla Eremitu a sv. Antona Pustovníka z roku 1736 od G. R. Donnera.

 

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková

 

Marianka

Obecný úrad Marianka, Školská 32

900 33 Marianka

Email: obec@marianka.sk

Tel.: 02/65936694

Web: www.marianka.sk

 

 

Marianka – Mariatál, najstaršie pútnické miesto na Slovensku