kosariska

Poloha

Ležia na styku Myjavskej pahorkatiny a Malých Karpát trinásť kilometrov južne od Myjavy.

 

História

Vznikli v roku 1926 zlúčením niekoľkých brezovských kopaníc. Na území obce sa síce našli stopy  osídlenia z mladšej doby bronzovej ( nálezy keramiky), ďalšie obdobia však nezanechali nijaké svedectvá. Prvé obydlia na území obce sa spomínajú v 13. storočí. Podobne ako ostatné kopaničiarske obce sa aj Košariská osídľovali postupne. Horné Košariská patrili  k čachtickému panstvu, Dolné Košariská k smolenickému panstvu. Pôvodní osadníci sa po postupnom  vyklčovaní lesov venovali  najmä poľnohospodárstvu a chovu oviec. Pre ovce stavali košiare, podľa ktorých osada dostala názov. K doplnkovým  zamestnaniam miestneho obyvateľstva patrila výroba plátna a dreveného náradia a paličkovanie čipiek, ktoré sú dodnes súčasťou miestneho kroja. Do dejín Slovenska  sa obec zapísala predovšetkým ako rodisko Milana Rastislava Štefánika, slovenského astronóma, generála a politika, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o vznik 1. Československej republiky v roku 1918.

 

Pamiatky

Pamiatkou na tohto velikána slovenského národa je Múzeum Milana Rastislava Štefánika v Košariskách. Nachádza sa v prízemnej budove evanjelickej fary. Exponáty vystavené v šiestich  miestnostiach  dokumentujú život m. R. Štefánika. S jeho detstvom  a obdobím štúdia zoznamuje úvodná časť. Ďalšia časť expozície  predstavuje ľudský a vedecký profil osobnosti M. R: Štefánika. Obdobie jeho astronomických výskumov pripomínajú atraktívne eponáty z Oceánie a iných zámorských krajín. Zaujímavé sú predmety zo Štefánokovho parížskeho bytu ( stôl, skriňa, hvezdársky ďalekohľadň. Dominantná je však štvrtá  a piata časť expozície. Približuje Štefánikovu osobnosť vojaka, politika a diplomata. Návštevníkov zaujme množstvo významných dokumentov, originálne uniformy, zbrane a zástavy. Posledná miestnosť je pietnou sieňou, ktorej dominuje model prvého hrobu – malej mohyly na Bradle.

Sakrálnou dominantou Košarísk je evanjelický kostol. Postavili ho v rokoch 1875 až 1880 A. Liegl v neorenesančnom a neoklasicistickom slohu. Strediskom kultúrneho života v obci je Národný dom Milana Rastislava Štefánika.

 

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková