.

Poloha

Leží v Myjavskej pahorkatine osem kilometrov juhozápadne od Myjavy.

.

História

Nálezy keramiky z mladšej doby bronzovej dokazujú najstaršie osídlenie tohto územia. Samotná obec však vznikla až v druhej polovici 16. storočia, v čase osídľovania brančského panstva.  Po prvý raz sa spomína v zakladajúcej listine z roku 1592 ako osada Bukova. V tom čase sa tu rozprestierali hlboké bukové lesy, ktoré jej dali  meno. Od začiatku patrila k brančskému panstvu. Hlavným zamestnaným  obyvateľstva bolo roľníctvo a chov dobytka. Lesy v okolí  Bukovca boli kedysi plné zveri, čo využívali  brančskí páni a ich hostia na organizovanie  veľkých poľovačiek. Bukovčania boli znamenití obchodníci a predávali zverinu na trhoch v Šaštíne a vo Viedni. V 19. storočí sa preslávili v Brezovej pod bradlom. Tradíciu v obci mala i výroba nábytku, typických papúč a čipkárstvo.

Prvú písomnú zmienku o Bukovci poznáme z dokladu z roku 1347. Spomína sa ako villa Bakolch a stála tam už kaplnka. V staršom dokumente z roku 1330 sa opisujú hranice chotára obce Malá Ida, ale v tomto dokumente niet zmienky o terajšej obci Bukovec, takže v tomto čase ešte neexistovala. Pravdepodobne ide o miesto, ktoré je v dokumente uvedené ako Varaliareu, chybne publikované ako Varabaeu. Miesto charakterizuje lokalitu s dnešným Bukovcom, ktorý leží pod niekdajším starým hradom. Je možné, že v roku 1330 tu už stáli domy.
Bukovec bol vlastníctvom rodiny Čurka z Malej Idy. V roku 1401 však kráľ Žigmund prevzal obce Bukovec a Hýľov do svojho vlastníctva, keďže sa v danej lokalite našli náleziská striebra. Je pravdepodobné, že bane nedosahovali požadovaný výnos, pretože už v roku 1427 Bukovec vlastnil Šebastián z obce Geča. Tento určite získal kráľovu náklonnosť, o čom svedčí aj jeho prítomnosť v sprievode kráľa v Ríme v roku 1443, kde bol Žigmund korunovaný a cisára. Tam aj žiadal od pápeža výhody pre kostol sv. Petra a Pavla v Bukovci, ktorému bol patrónom. Aj mesto Košice malo snahu získať Bukovec do svojho vlastníctva, ale v roku 1446 bola obec opäť prisúdená rodine Šebastiána z Geče, konkrétne jeho synom. Keď však tento rod vymrel, kráľ Vladislav v roku 1491 daroval Bukovec mestu Košice. Portálny súpis z roku 1553 však dedinu Bukovec uvádza ako majetok Pavla Draholca. Osada mala vtedy rozlohu 6 port.

Názov obce je odvodený zo slovenského slova buk a vznikol podľa charakteristického lesného porastu celého okolia. Tento spôsob pomenovania nie je na Slovensku ojedinelý, stačí si pripomenúť Hrabovec, Tisovec a Kolenovec. Nikdy tu nebola pretrhnutá kontinuita slovenského obyvateľstva dediny, ani nikdy nebol menený názov obce za rýdzo maďarský. Označenie Bukócz pochádza zo slovenského názvu. Od počiatku dediny tu žili Slováci. K výraznejšiemu národnostnému zmiešaniu došlo v čase, keď Bukovec vlastnili Košice. Vtedy sa sem prisťahovali nemecké rodiny rovnako ako aj do Bašky a Hýľova. Aj v 16. storočí sa tu však rozprávalo prevažne slovensky a nemecky. Svedčí o tom aj prítomnosť Gregora Gosnovského, ktorý tu v rokoch 1585 – 1591 a v roku 1608 pôsobil ako kňaz, luteránsky farár, pretože ešte predtým slúžil ako slovenský kňaz v Košiciach. Aj v roku 1643 do Bukovca získal za farára pozvanie muž, ktorý mohol slúžiť len slovenským a nemeckým luteránom. Bol to Tobiáš Birckmanus, ktorý bol predtým slovenským kazateľom v Sabinove.
Už do roku1696 však Nemci z Bukovca odišli, alebo vymreli, pretože v tomto roku sa v Bukovci robil súpis poddaných. Objavilo sa tam osem mien, z ktorých sedem boli rýdzo slovenské, len jedno poslovenčené nemeckého pôvodu.V roku 1715 tu žili 4 poddaní, v roku 1720 tu bolo 6 poddaných. Lexikon z roku 1773 uvádza, že v dedine sa hovorí prevažne po slovensky a odvtedy Bukovec vystupuje aj ako rýdzo slovenská dedina.
.

 

Pamiatky

Ku kultúrno-historickým pamiatkam obce patrí klasicistický evanjelický kostol postavený v rokoch 1824 až 1829. Pri kostole sa nachádza drevená zvonica z konca 19. storočia. Druhou sakrálnou stavbou  je rímsko-katolícky kostol. Pochádzal zo 17. storočia, v 18. storočí ho upravili.

 

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková, Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika – Osídlenie Košickej kotliny.

.

Symboly záhorských miest a obcí: Bukovec

.