Poloha

Leží pod rovnomernom hradom pri sútoku Dunaja a Moravy.

História

Na území obce objavili neolitické sídlisko  ľudu s kanelovanou keramikou, sídlisko únetickej a maďarskej kultúry z bronzovej doby, halštatské sídlisko, keltské oppidum a rímsku vojenskú stanicu. Postavili ju začiatkom 2. storočia nášho letopočtu na hradnom kopci vojaci XIV. Rímskej légie sídliacej v Carnunte. Základy ďalšej  stanice a zemný val postavili Rimania v 4. soročí za vlády cisára Valentiniana I. Devín a predovšetkým devínsky hrad zohral významnú úlohu až o niekoľko storočí neskôr. V čase Veľkomoravskej ríše bol jednou  z najdôležitejších pevností Slovanov v boji proti expanzívnej Franskej ríši. Hrad sa po prvý raz spomína pod názvom Dowina vo Fuldskzch análoch v roku 864 ako ,, nevýslovné a medzi ostatnými nevídaná pevnosť Rastislavova,, chrániaca ríšu pred nájazdmi Bavorov. Hradisko na skalnom vrchu bolo centrálnou pevnosťou  veľkomoravského obranného systému. Slovanské obyvateľstvo žilo na hrade aj po páde Veľkej Moravy. Dokazuje to cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do konca 11. storočia. Zmenou hraníc po páde Veľkej Moravy stratil Devín strategický význam. Do povedomia sa opäť dostal v 13. storočí počas bojov  Maďarov a Rakušanov o Devínsku bránu. Na najvyššej časti skalného brala postavili medzi 13. a 15. storočím hrad. Jeho majitelia sa menili a pevnosť postupne rozširovali. V prvej polovici 15. storočia hrad získali  Garayovci, v roku 1460 grófi zo Sv. Jura a Pezinku, v rokoch 1527 až 1605 boli hradnými pánmi Báthoryovci a nakoniec od roku 1605 Pálffyovci. Hrad sa v 18. storočí prestal využívať na obytné účely a od tých čias s začal jeho postupný rozpad, ktorý v roku 1809 zavŕšili napoleónske vojská, keď ho vyhodili do vzduchu. V prvej polovici 19. storočia sa devínsky hrad stal symbolom slovanského odboja za slobodu a cieľom výletov príslušníkov štúrovskej generácie.

Pamiatky

Devínsky hrad má veľmi nepravidelný pôdorys, prispôsobený skalnému bralu. Na západnej strane sa nad sútokom Dunaja a Moravy dvíha strmé bralo, za ním sa smerom na východ tiahne nižší kopec s mierne  klesajúcimi svahmi. Na vrchole skalného brala sa zachovali zvyšky strážnej veže z 13. storočia, ktorú prestavali v 15. storočí. Zároveň postavili na samostatnom skalnom stržni menšiu vežu s cimburím, ktorá  neskôr podľa povesti dostala názov Panenská veža. Hrad sa skladá z podhradia a troch  hradných častí: dolného, stredného a horného hradu. Z objektov horného a stredného hradu sa zachovali len ruiny. Niektoré klenbové priestory stredného hradu sa po zreštaurovaní využívajú ako expozície. Na šikmom priestranstve medzi podhradím a dolným hradom sú zakonzervované základy obytných a cirkevných stavieb z obdobia Rímskej a Veľkomoravskej ríše, ako aj z raného stredoveku. Jedným z najzaujímavejších nálezov archeologických výskumov hradu je peceň chleba z obdobia sťahovania národov (5. storočie).

Obec Devín vznikla z poddanskej osady pod rovnomerným hradom. Po prvý raz sa spomína v listine z roku 1254  v súvislosti vinicami pilišského opátstva. V roku 1327 sa uvádza ako Villa Thebyn. Z viacerých názvov sa nakoniec udomácnil slovenský  – Devín (po nemecky Theben). V 15. storočí obec získala právo usporadúva? trhy a začala sa rozvíja? ako zemepanské mestečko. Už v 17. storočí tu založili rybársky cech, ktorý združoval rybárov loviacich vo vodách Dunaja a Moravy nielen z Devína, ale aj z okolitých obcí. V 18. storočí vznikli ďalšie štyri cechy: lodnícky, vinohradnícky, hrnčiarsky a krajčírsky. Na začiatku 19. storočia sa v obci nachádzala tridsiatková stanica a manufaktúra na výrobu priadze. V prvej polovici 20. storočia bol Devín vyhľadávaným výletným miestom najmä pre výborne občerstvenie – známe ríbezľové víno a ryby. V roku 1922 pri úprave štátnych hraníc pripadla časť územia obce Rakúsku. V rokoch 1938-1945 bol Devín súčasťou Veľkomoravskej ríše. V roku 1946 obec pričlenili k Bratislave, dodnes si však zachovala vidiecky charakter.

Z kultúrno-historických pamiatok je najhodnostnejší pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol Panny Márie. Pochádza z prvej polovice 14. storočia. V rokoch 1677 a 1772 ho zrenovovali, čím získal barokové a klasicistické črty.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková

Hrad Devín