Poloha

Leží na úpätí malých Karpát osemnásť kilometrov východne od Malaciek.

 

História

Má 700 obyvateľov. Leží na úpätí malých Karpát osemnásť kilometrov východne od Malaciek.

Ako dokazujú početné archeologické nálezy, priestor Plaveckého Podhradia dol osídlený dávno pred naším letopočtom. Význam tejto oblasti dokumentuje nálezisko Pohanská u mladšej doby kamennej a staršej doby železnej, ktoré sa nachádza v katastri obce Plavecké Podhradie. Pohanská je názov vrchu s nadmorskou výškou 495 m týčiaceho sa nad Plaveckým Podhradím. Archeológovia  tu odkryli hradisko z halštatskej doby s pomerne dobre viditeľnými valmi a sídelnými jamami. Nachádzalo sa tu keltské oppidum – jedno z najväčších na Slovensku. Toto oppidum bolo podľa rozlohy veľkým mestom, ktoré počtom obyvateľom prevyšovalo stredovekú Bratislavu. Boli tu dielne, chránené vodne zdroje, cesty, umelé terasy, dláždené priestranstvá. Mimoriadne cenné sú nálezy železných predmetov, sídliskových objektov, brány vedúcej na akropolu a nález zvyškov sochársko-kamennej dielne, v ktorej sa po prvý raz v strednej Európe dokladá výroba plastík znázorňujúcich keltské božstvá. Zánik oppida pravdepodobne súvisel s vojenskými udalosťami na prelome prvej a druhej polovice 1.storočia pred naším letopočtom.

Prvá časť názvu obcí Plavecké Podhradie, Plevecký Mikuláš a Plavecký Peter pochádza od pomenovania kumánskeho bojového kmeňa Polovcov (Plavcov), ktorí prišli na toto územie na pozvanie uhorského kráľa v 13.storočí. Hoci niektoré pramene uvádzajú, že sa tu Polovci usadili už v 11. a 12. storočí, je veľmi pravdepodobné, že ich príchod nasledoval až po tatárskom vpáde v roku 1241. Ich úlohou bolo zabezpečiť lepšiu ochranu hraníc uhorského štátu. V prvej písomnej zmienke z roku 1247 sa Plavecké Podhradie spomína pod meno Derteh. Jeho názov sa postupne menil na Plosenstein(1394), Polozsten(1469), Plaweska Podhradia(1786)a od roku 1927 je obec známa ako Plavecké Podhradie (po nemecky Blastien alebo Plasenstein). Pôvodná osada vznikla pod Plaveckým hradom. V 19.storočí mala vlastnú pálenicu, dva veľké majere, ku ktorým po 1. svetovej vojne pribudli dva kameňolomy, vápenka a liehovar.

 

Pamiatky

Najznámejšou historickou pamiatkou obce je povesťami a legendami opradený Plavecký hrad. Vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť  v rokoch 1256 až 1273. od roku 1394 bol majetkom Stibora zo Stiboríc, po ňom ho až do 16.storočia vlastnili gróf zo Sv. Jura a Pezinku, potom Szerédyovci, v rokoch 1553 až 1575 Fuggerovci, po nich Balassovci. V tomto období bola na Plaveckom hrade známa tlačiareň kazateľa P. Bornemiszu (1579 až 1582). Tlačilii a tu kalendáre a náboženské knihy s protestantskými kátňami. Od roku 1641 až do 20. storočia boli pánmi hradu Pálffyovci. V druhej polovici 16.storočia hrad nákladne prestavali na dokonalú renesančnú pevnosť. V polovici 17. storočia sa sídlom panstva stali Malacky. V roku 1707 hrad poškodilo cisárske vojsko, ktoré bojovalo s protihabsburskými povstalcami. Tri dni trvajúca delostrelecká paľba hrad prakticky zničila. Tak sa skončila 450-ročná sláva Plaveckého hradu. Postupne s zmenil na zrúcaninu. Z častí horného hradu sa zachovala veža a zvyšky paláca, z renesančného dolného hradu veľké delostrelecké bašty. Zrúcaniny hradu na strmom kopci(400 m n. m.) na úpätí Malých Karpát sú dnes pôsobivou siluetou malokarpatsej panorámy a obľúbeným miestom turistických výletov. Najmä pre krásny výhľad na Borskú nížinu i na Malé Karpaty. Z ďalších kultúrno-historických pamiatok Plaveckého Podhradia treba spomenúť renesančný kaštieľ zo 17.storočia so štyrmi krídlami, vežou a nádvorím. Postavili ho Pálffyovci, ktorým slúžil ako lovecký zámok. Vlastnili ho až do roku 1918. dnešný rímsko-katolícky kostol sv. Barbory postavili v roku 1845 na mieste pôvodne gotického kostola.

 

Príroda

Pohanská v chotári obce je nielen významným archeologickým náleziskom, ale aj vzácnou botanickou a zoologickou lokalitou. Vyskytujú s tu zriedkavé druhy suchomilných a teplomilných rastlín a vzácnych živočíchov. V roku 1980 sa stala štátnou prírodnou rezerváciou. Prírodná rezervácia Roštún sa rozkladá na ploche 400 ha. Je to vápencový bralnatý hrebeň s hniezdiskom rároha veľkého. Prírodnou atrakciou je Plavecký kras rozprestierajúci sana ploche 39 km2 s množstvom vyvieračiek, krasových prameňov, priepastí, závratov a jaskynných výklenkov. Z krasových útvarov je pozoruhodná predovšetkým Deravá škola, jaskyňa pri Plaveckom Mikuláši. Našli sa v nej stopy človeka už z čias mladšieho paleolitu, to znamená z obdobia 30- až 40-tisíc rokov pred naším letopočtom. Je to miesto najstaršej stopy po živote Homo sapiens na západnom Slovensku. Existencia paleolitického človeka bolo potvrdená v neďalekej Tmavej skale. V Plaveckom krase sa vyskytujú typické puklinové jaskyne (Haviareň, Plavecká jaskyňa, jaskyňa Malá skala a Havrania jaskyňa). V strmých stenách kaňonu Mokrej doliny nájdeme menšie jaskynné výklenky a komíny. Kaňon býva po väčšiu časť roka suchý.

 

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková

 

Plavecké Podhradie

Obecný úrad Plavecké Podhradie

906 36 Plavecké Podhradie

Email: starosta@ppodhradie.sk

Tel.: 034/6585123

Web: www.ppodhradie.sk

 

 

Plavecký hrad