Malacky
Poloha
Ležia uprostred Záhorskej nížiny na nive a terase, ktoré vytvorili potok Malina.
História
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1206 v súvislosti s darovacou listinou uhorského kráľa Ondreja II., podľa ktorej územie Plaveckého Štvrtka získal gróf Alexander z rodu Hunt-Poznan. Medzi jednotlivými osadami sa uvádza i Miliscapotoka – dnešné Malaxcňňcky. V roku 1231 sa spomína názov Maluchka, neskôr Malaczka (1373) a Malaczky (1773). Názov mesta pochádza od zdrobneného názvu potoka Malica – Malicka a z nej dnešný názov mesta – Malacky. Pôvodne sa tento názov mylne spájal a maďarským slovom malac (po slovensky prasa). Na základe toho sa toto domáce zviera neprávom dostalo do erbu mesta. V období, z ktorého pochádzajú prvé písomné zmienky, patrili Malackým grófom zo Sv. Jura a Pezinku. Boli to grófi zo staroslovienskeho rodu Hunt-Poznam, ktorí sídlili v Sv. Juri a Pezinku. Postupne získali i Plavecká hrad s okolitými dedinami. Tak vzniklo plavecké panstvo, ktoré siahalo od hradu až po rakúske hranice. Malacky sa vyvíjali ako strážna osada na hranici uhorského štátu, kam Arpádovci dosadili v úlohe strážcov hraníc kmene sedmohradských Sikulov. V priebehu histórie Malacky často menili majiteľov. Po vymretí prvých vlastníkov plaveckého panstva sa jeho majetky dávali do zálohy viacerým šľachtickým rodom. Postupne patrili Szerédyovcom, Salmovcom, Fuggerovcom a Balasovcom. V roku 1490 sa Malacky stali na krátky čas „kráľovským sídlom“. Utáboril sa tu totiž český kráľ Vladislav II. Jagellonský s celým dvorom a čakal na výsledok volieb uhorského kráľa. Po jeho zvolení za kráľa u potom napísal list bratislavskému senátu a nechal si vzdať hold. Od roku 1573 sa Malacky vyvíjali ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom. Poloha na dôležitej obchodnej ceste spájajúcej Bratislavu s Olomoucom priaznivo ovplyvňovala rozvoj mesta a získavanie rôznych privilégií. V roku 1596 v Malackách postavili prvú školu. Po vymretí rody Balassovcov sa v roku 1622 majiteľmi mesta stali na tristo rokov Pálffyovci. Františkáni založili v Malackách strednú školu Filozofia, ktorá sa významom takmer vyrovnala univerzite, pretože jej absolventi končili štúdium verejnou skúškou (dišputou) a dostali titul rovnajúci sa bakalárskemu titulu. V tom čase pokračoval aj hospodársky rozvoj mesta. V roku 1806 Malacky získali právo mýta a v roku 1807 sa rozšírilo ich trhové a jarmočné právo. K rozvoju prospel aj vznik prvej továrne na výrobu súkna, ktorá patrila grófovi Mikulášovi Pálffymu. Veľkú časť majetku Pálffyovcov tvorili lesy. V okolitých dedinách zriadili polesia a hájovne, v ktorých väčšinou bývali lesní odborníci z Tirolska. Na spracovanie dreva postavali píli, ku ktorej viedla úzkokoľajná železnica z Kuchyne, kde bola skládka dreva a lovecký kaštieľ. V roku 1808 Malacky vyhoreli. Už o dvadsať rokov však mali pri sčítaní 322 domov a 2 353 obyvateľov. V 19. storočí v Malackách vybudovali prvé priemyselné podniky (parná píla, tehelňa, liehovar a továreň na mydlo). V 20. storočí pokračoval rozvoj potravinárskeho priemyslu, remesiel a spracovania dreva. Po 2. svetovej vojne v meste pribudli nové priemyselné podniky a počet obyvateľov sa zvýšil o viac ako desaťtisíc.
Pamiatky
K architektonickým pamiatkam patrí pôvodne renesančný kaštieľ z roku 1624. na začiatku 19. storočia ho prestavali na prepychové šľachtické sídlo. Súčasne s prestavbou vznikol anglický park. Fasáda je upravená v klasicistickom štýle. V súčasnosti sa kaštieľ využíva na zdravotnícke účely. Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie a kláštor františkánov s ochranným múrom a štyrmi vežami pochádza z roku 1653. postavili ho Pálffyovci v renesančno-barokovom slohu na mieste renesančného kaštieľa Balassovcov a neskôr k nemu postavili kostol. Interiér kostola upravili v roku 1760, kláštor rozšírili v roku 1928. Medzi jednotlivými krídlami kláštora a kostola upravili v roku 1928. Medzi jednotlivými krídlami kláštora a kostola vznikol vnútorný dvor – tzv. rajská záhrada. Milovník umenia ocení hlavný drevený oltár Panny Márie ( z roku 1720) od majstra Sagéna. Zaujme aj barokový organ z roku 1729 od Q. Dietricha. K ďalším zaujímavostiam kostola patrí epigraf grófa Pálffyho a Sväté schody – majstrovská kópia tých, ktoré musel zdolať Ježiš Kristus na svojej poslednej ceste. Podobné kópie sa nachádzajú len vo Vatikáne a Jeruzaleme. Sväté schody sú v zvláštnej kaplnke. Vystupuje sa po nich ľavou stranou po kolenách, pretože pod každým schodom sú podľa legendy zamurované telesné pozostatky niektorého svätca. Dolu sa schádza vzpriamene pravou stranou.
Pôvodne neskoro renesančný rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej trojice z roku 1653 prestavali v rokoch 1731 až 1741 v barokovom štýle. K najvhodnejším pamiatkam jeho interiéru patrí kazateľnica u druhej polovice 17. storočia. Po početnej židovskej komunite, ktorá žila v Malackách na prelome 19- a 20. storočia, zostala v centre mesta židovská synagóga. Postavili ju v roku 1886 podľa plánov V. Stiastneho. Je to veľká sieňová stavba s orientálnymi kupolami a dvoj železnou fasádou členenou dvojitými a trojitými oknami na spôsob maloázijskej architektúry.
V Malackách je aj Múzeum Michala Tillnera. Nachádza sa na ceste do Kostolišťa v romantickom prostredí pri náhone vodného mlyna zo začiatku 18.s storočia. Trojpodlažný objekt mlyna má pôdorys v tvare písmena T. Jeho dlhšie rameno, v ktorom pôvodne býval mlynár, tvorí prízemná budova. Podľa posledného mlynára sa mlyn nazýva Froncov mlyn. Múzeum sprístupnili verejnosti v roku 1975. jeho expozícia sa skladá zo štyroch častí. Na prízemí je galéria, v ktorej sú vystavené výtvarné diela Michala Tillnera, jeho osobné predmety a korešpondencia. Medzi prízemím a prvým poschodím sa nachádza expozícia pracovných a úžitkových predmetov zo Záhoria. Na prvom poschodí je inštalovaná záhorácka izba s maľovaným nábytkom, fajansovými výrobkami a vyšívaním krojom z okolia Malaciek. Na druhej strane miestnosti sú nástroje na spracovanie konopí, zbierka žehličiek a mlynčekov. V podkroví múzea vytvárajú zaujímavú atmosféru petrolejové lampy a nástenné hodiny.
Malacky sú v súčasnosti významným kultúrnym strediskom Záhoria. V priebehu roku sa tu usporadúvajú výstavy, koncerty dychových hudieb a folklórne podujatia. Najznámejšie z nich sú Záhorácke ľudové slávnosti.
Kultúrne tradície
Malacky sú v súčasnosti významným kultúrnym strediskom Záhoria. V priebehu roku sa tu usporadúvajú výstavy, koncerty dychových hudieb a folklórne podujatia. Najznámejšie z nich sú Záhorácke ľudové slávnosti.
Zdroj: Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková
Malacky
Mestský úrad Malacky, Radlinského 2751/1
901 01 Malacky
Email: primator@malacky.sk
Tel.: 034/7966110
Web: www.malacky.sk
