Holíč
Poloha
Leží na styku Borskej nížiny, Chvojnickej pahorkatiny a Dolnomoravského úvalu sedem kilometrov juhozápadne od Skalice. Jeho chotárom preteká rieka Morava s prítokom Chvojnica.
História
Mesto sa začalo rozvíjať pri stredovekom vodnom hrade v polovici 11.storočia. Po prvý raz sa písomne spomína ako Winar (Nový hrad, Nové mesto) v roku 1205. V 13.storočí bol Holíč sídlom pohraničnej župy, ktorá spravovala široké okolie. Už v 14.storočí mal charakter mestečka ležiaceho na Českej ceste dôležitou colnou stanicou. Po vytýčení uhorsko-českej hranice v 14.storočí Holíčska pohraničná župa zanikla. Holíč sa stal sídlom hradného panstva, ku ktorému patrilo územie severozápadného Záhoria. K najznámejším majiteľom panstva v tomto storočí patril Matúš Čák Trenčiansky. Priaznivá poloha umožnila rozvoj mesta ako obchodného strediska. Na konci 15.storočia získali Holíč na 250 rokov Czoborovci. V 16. storočí sa tu usadili Srbi utekajúci pred Turkami a nábožensky prenasledovaní habáni. 17. storočie nepriaznivo poznamenali živelné pohromy a vojny, ktoré spomalili rozvoj mesta. Etapa obnovy nastala v 18.storočí. V roku 1736 panstvo prevzali Habsturgovci. Vodný hrad prebudovali na reprezentačné sídlo, v meste začala pracovať manufaktúra na výrobu fajansy, mlyn na mletie glazúry a lisovanie oleja, píla, valcha, liehovar, sladovne a kameňolom. Rozvíjali sa i cisárske poľnohospodárske majere.. Nastal prudký rast počtu obyvateľstva a z Holíča sa stalo cisársko-kráľovské mestečko s mnohými privilégiami.
V 18.storočí sa Holíč stal dôležitou poštovou križovatkou. V roku 1771 rakúska poštovná správa zriadila poštovú linku, ktorá spájala Pešť s Prahou.
V druhej polovici 19. storočia bol Holíč najväčším mestom na Záhorí. V meste sa každý rok usporadúvalo sedem veľkých trhov, bolo tu 16 hostincov a 43 obchodov. Po 1.svetovej vojne nastal v porovnaní s inými mestami na západnom Slovensku čiastočný úpadok Holíča. Po zoštátnení habsburských majetkov sa mesto dostalo do úzadia. Viac sa podporoval rozvoj susednej Skalice.
Pamiatky
Najvýznamnejšou holíčskou stavebnou pamiatkou je barokovo-klasistický kaštieľ s opevnením -národná kultúrna pamiatka. Postavili ho na starých základoch pôvodne strážneho hradu z 11.storočia na západnom okraji mesta. V priebehu histórie menil majiteľov- od Stiborovcov a Bakičovcov v 16. a 17. storočí až po Habsburgovcov. Barokovo-klasicistický vzhľad kaštieľa je výsledkom prestavby renesančnej proti-tureckej pevnosti zo 16.storočia. Objekt mal štyri krídla, ktoré v roku 1678 obstavali tehlovým múrom. V rokoch 1749 až 1754 dali Habsburgovci pôvodnú štvorkrídlovú pevnosť prestavať na honosné letné cisárske sídlo. Prestavbu realizovali architekti J. N. Jadot, F. A Hillebrand a J. B. Chmant. Obytná budova má tri podlažia s pôdorysom v tvare písmena U. V interiéri bola najreprezentatívnejším priestorom Čínska sála so stenami pokrytými koženými maľovanými tapetami. Súčasťou opevnenia sú podzemné priestory budované pre kráľovskú gardu strážiaci kaštieľ. Ku kaštieľu patrí bývalý francúzsky park, bažantnica a rybník, ktoré ohraničuje barokový múr. V roku 1918 kaštieľ prešiel do majetku štátu a od roku 1974 sa rekonštruuje. Po dokonaní prác tu bude umiestnená expozícia múzea keramiky nadfajansy. Medzi svetské pamiatky Holíča patrí posledná budova veterného mlyna na Slovensku z 19.storočia a objekt manufaktúry. Manufaktúru na výrobu fajansy, neskôr i kameniny a porcelánu, založil v areáli letného sídla habsburgovcov v rokoch 1736 až 1743 František I. Lotrinský. . Budovu postavil J Kowarts. V továrni sa vyrábala slávna holíčska majolika. Manufaktúra bola prvou svojho druhu v celom Rakúsku i Uhorsku. Výroba fajansy bola spočiatku inšpirovaná barokom, neskôr sa preorientovala na rokokový štýl, ktorý charakterizovali nádoby zdobené plastickým rastlinným farebným vzorom. Zvláštnu skupinu tvorí holíčska fajansová figurálna plastika s úžitkovou í výhradne estetickou funkciou. Prvé pokusy vyrobiť v Holíči kameninu ako nový, modernejší a trvanlivejší materiál pochádzajú z druhej polovice 18.storočia. So sériovou výrobou kameniny sa začalo v roku 1786 a v roku 1787 sa holíčska kamenina objavila na trhoch v strednej a východnej Európe. Najstaršie kameninové výrobky z holíčskej produkcie zdobia hnedé vzory, od roku 1789 sa používalo dekorovanie meďotlačou hnedej a čiernej farby, zriedkavejšie viacfarebné. Kameninové výrobky sa označovali vtláčanou značkou Hollisch. V roku 1805 zaviedli v manufaktúre výrobu porcelán. Z holíčskej produkcie sa dodnes zachovali ba jeden porcelánový džbánik s modrým vzorom. Je súčasťou zbierky Záhorského múzea.
V jednoposchodovej budove bývalej manufaktúry je dnes Múzeum keramiky. Prvá časť expozície zachytáva vývoj keramickej výroby v holíčskej oblasti. Najstaršie predmety pochádzajú z neolitu, najmladšia je neglazovaná kamenina z konca 19.storočia. Druhú skupinu tvoria hnedé a zelené glazované výrobky, tretinu tvoria hnedé a zelené glazované výrobky, tretiu časť diela habánskych remeselníkov zo 17. a 18. storočia. Časť exponátov tvoria nálezy zo skládky črepov na nádvorí manufaktúry. V expozícii sa nachádza aj riad, ktorý používali pri prestieraní slávnostných tabúľ na cisárskom dvore. Dokumenty na paneloch približujú platové a sociálne pomery zamestnancov v minulosti.
Zo sakrálnych pamiatok stojí za zmienku rímsko-katolícky barokovo-klasický kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1755.K jednej strane kostola pristavil kláštor kapucínov štvorcového pôdorysu s jednoduchou fasádou. Najstarší kostol v Holíči je gotický kostol sv. Martina z roku 1387, ktorý upravili koncom 17.storočia . Evanjelici si v roku 1787 v meste postavili tolerančný klasicistický kostol s evanjelickou školou a farou. Sakrálne pamiatky dopĺňa baroková kaplnka panny Márie na cintoríne z prvej polovice 18.storočia a barokovo-klasicistická kaplnka sv. Floriána postavená v roku 1762. Ako spomienka na židovskú komunitu sa zachoval židovský cintorín a klasicistická synagóga z poslednej tretiny 18.storočia.
Zdroj: Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková
Holíč
Mestský úrad, Bratislavská 5
908 51 Holíč
Email: sekretariat@holic.sk
Tel.: 034/6682011
Web: www.holic.sk
