Poloha

Ležia v Bielych Karpatoch deväť kilometrov severozápadne od Myjavy na hranici medzi Slovenskou a Českou republikou.

História

Obec sa po prvý raz spomína v roku 1394 pod názvom Vrbowich ako majer patriaci k brančskému panstvu. Majer tu existoval prakticky  až do polovice 16. storočia, keď sa začalo osídľovanie poddanskej dediny známej ako Warbócz. V tomto období  v obci  zriadili tridsiatkovú stanicu. Názov Vrbovce pochádza od početných vŕb, ktoré rástli  popri  potokoch  v chotári obce. Vrbovce sa v 17. storočí napriek vojnám a násilnej rekatolizácii rýchlo rozširovali, mali niekoľko mlynov a dve sladovne  a na výrobu sladu z jačmeňa. V polovici 18. storočia vypukol v obci požiar, počas ktorého zhorela veľká časť dediny spolu s kostolom. Okrem roľníctva a chovu dobytka sa obyvatelia Vrboviec zaoberali remeselnou výrobou vlneného  a ľanového plátna, pytlikárstvom, košikárstvom a podobne. V roku 1810 dostali Vrbovce do uhorského kráľa Ferdinanda I. Trhové právo. Každý týždeň  tu býval trh, na ktorom sa predávali  poľnohospodárske produkty a šesť ráz do roka sa usporadúval jarmok s predajom remeselníckych výrobkov a dobytka. Hoci v druhej polovici 19. storočia Vrbovce stratili právny štatút mestečka, významné hospodárske  postavenie medzi okolitými kopanicami si zachovali aj v 20. storočí.

Pamiatky

Dominantou obce je rímsko-katolícky renesančný kostol sv. Alžbety. Postavili ho v roku 1590 a upravili v rokoch 1756  až 1760. Kostol bol pôvodne evanjelický, vybudovali ho potomkovia českých husitských vysťahovalcov. V roku 1672, v čase prenasledovania evanjelikov, sa stal majetkom rímsko-katolíckej cirkvi. Evanjelici si nový kostol v obci vybudovali v roku 1784 a v rokoch 1839 až 1841 k nemu pristavili vežu.

Kultúrne tradície

Vo Vrbovciach sa okrem pôvodnej architektúry kopaničiarskych sídiel dodnes zachovali viaceré tradície a obyčaje, ktoré boli súčasťou života vidieckeho obyvateľstva. Medzi ne patrí výroba dreveného  náradia a slameníc. Aj v súčasnosti si najmä staršie ženy obliekajú kroj nielen cez sviatočné, ale aj cez pracovné dni.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková