Skalica
Poloha
Skalica leží v najsevernejšom výbežku Chvojnickej pahorkatiny
História
Prvý raz sa spomína ako osada v roku 1217 pod názvom Zakuleza, neskôr Zakolcha. Z týchto pomenovaní vznikol slovenský názov Skalica a nemecký Skalitz. Názov pochádza od slova skala a pravdepodobne súvisí so skalnatým terénom v okolí mesta. Je možné že názov mestu dala stavba známej kamennej rotundy z 12. storočia alebo stredoveké kamenné sídlisko. Osada v 13. storočí patrila grófom zo sv. Jura a Pezinku, ktorí ju dosídlili vinohradníckym obyvateľstvom. V 14. storočí sa Skalica najprv stala slobodnou trhovou osadou a v roku 1372 slobodným kráľovským mestom s úplnou samosprávou, právom meča a mestskými hradbami. Hoci uhorský panovníci postupne dávali Skalicu do zálohy viacerým šľachtickým rodom, svoj význam mesto nestratilo. V prvej polovici 15. storočia sa stalo základňou husitských výprav na Slovensko. V roku 1442 sa v meste usadili františkáni, ktorí tu vybudovali kláštor. V tomto období bola Skalica obchodným strediskom širokého okolia. 16. storočie znamenalo ďalší rast počtu obyvateľov. Do mesta sa prisťahovali chorvátski utečenci i veľa českých rodín. V priebehu 17. storočia pribudli nové rehole jezuitov, paulínov a karmelitánov. Mesto naďalej rástlo a Skalica sa významom vyrovnala Bratislave, Trnave a Košiciam. Mala svoje polia, lúky, vinohrady, rybníky, pivovar, pálenku, tehelňu a kameňolom. Skaličania boli známi predovšetkým ako výborní remeselníci a vinohradníci. V 17. storočí vznikli cechy obuvníkov, súkenníkov, krajčírov, mydlárov a sviečkárov. K rozvoju remesiel prispelo i trhové právo, ktoré umožňovalo každý rok usporiadať osem jarmokov. Hoci rozvoj mesta v 17.storočí čiastočne spomalili stavovské povstania spojené s požiarmi a epidémiami, Skalica aj vďaka svojim hradbám odolala viacerým ničivým vpádom. Koncom 18. a 19. storočí obdobie rastu a prosperity mesta pokračovalo. Postavili garbiareň, chemickú továreň, rozvíjalo sa súkenníctvo ( v roku 1825 tu pracovalo 109 súkenníkov). V druhej polovici 19.storočia sa Skalica stala jedným z centier slovenského národného života. Vznikli tu spolky, vychádzali viaceré noviny a časopisy. V rokoch 1885 až 1889 bola vybudovaná železnica do Bratislavy a v roku 1893 na Moravu. V 20. storočí sa Skalica stala významným centrom polygrafie.
Pamiatky
Najhodnotnejšou stavebnou pamiatkou a symbolom Skalice je románska rotunda sv. Juraja. Stojí na malom návrší na k raji mesta a patri medzi najkrajšie románske stavby na Slovensku. Postavili ju ako hradný kostolík pravdepodobne v 12.storočí. Architektúrou nadväzuje na staršie české a moravské stavby. Je to poschodová stavba z pieskovcových kvádrov. Tvorí ju polkruhová svätyňa a kruhová loď, ktoré sa zachovali v pôvodnej podobe. Na začiatku 15.storočia ju upravili a začlenili do hradieb. V 17.storočí ju prestavali v barokovom štýle. Vnútri rotundy sú po oboch stranách oblúka gotické nástenné maľby predstavujúce sv. Juraja, ako zápasí s hadom. V blízkosti rotundy sa zachovali časti gotických mestských hradieb a brány. V roku 1970 rotundu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti sa v nej nachádza neveľká archeologická expozícia Záhorského múzea. Po obvode mesta sa zachovali zvyšky mestských hradieb vybudované po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto. V roku 1372. Gotické hradby dokončili v roku 1435, neskôr ich renesančné a barokovo prestavali. Mali štyri brány, z ktorých najvýznamnejšia bola Holíčská a Strážnická. Viedla cez ne stredoveká obchodná cesta. Zvyšky hradieb sa najlepšie zachovali pri františkánskom kláštore, pod rotundou a v areáli nemocnice. Dominantou námestia je farský kostol sv. Michala, Tento rímsko-katolícky gotický kostol vybudovali po roku 1372. Prešiel mnohými prestavbami a opravami (1450 až 1470, 1622 až 1640)- Dodnes sa zachovali niektoré gotické prvky a renesančne upravená veža s arkádami. V interiéri kostola zaujme najmä neskorobarokový hlavný oltár z roku 1777 s obrazom sv. Michala archanjela od J. L. Krackera. Vedľa kostola stojí na námestí kaplnka – karner sv. Anny z 15.storočia -Pôvodne gotický kostol panny Márie a kláštor františkánov pochádza z druhej polovice 15.storočia. Vybudovali ich pri mestských hradbách, kde v stredoveku bývala chudoba. Spolu tvoria jednotný komplex okolo záhrady uzavretej z troch strán budovou kláštora a z jednej strany stavbou kostola. Evanielici si v polovici 17.storočia v meste postavili kostol a kláštor, ktoré dostali najprv jezuiti, neskôr karmelitáni a napokon prevzali Milosrdní bratia . Tí dali kláštor začiatkom 19. prestavať na nemocnicu. Kostol a kláštor paulínov postavili v rokoch 1715 až 1725. Sú to neskorobarokové stavby. V kostole sa zachoval barokový interiér. V Skalici majú postavený barokový kostol a kláštor jezuiti. Obe budovy pochádzajú z rokov 1693 až 1724. Po požiari v roku 1729 kláštor prestavali na školu, ktorá v ňom sídli dodnes. Súčasný evanjelický kostol v Skalici je ukážkou klasicistického slohu s prvkami baroka. Postavili ho v roku 1796 ako tolerančný chrám bez veže, ktorú dostavali až v roku 1938 podľa projektu D Jurkoviča. Z ostatných sakrálnych pamiatok stojí za zmienku klasicistická kalvária z roku 1823, ktorá sa nachádza neďaleko rotundy, Mariánsky stĺp na námestí a budova synagógy, ktorá je súčasťou mestských hradieb. Zo svetských stavieb si pozornosť zaslúži neskororenesančná radnica z prvej tretiny 17. storočia, V druhej polovici 19.storočia k nej pristavili poschodie s klasicistickou fasádov. Na námestí zaujme renesančná Gvadányiho kúria (dnes mestská knižnica ) a niekoľko meštianskych domov. Jednou z najkrajších stavieb v meste je secesná budova kultúrneho domu v ktorom sídli Záhorské múzeum. Ide o budovu bývalého Spolkového domu, ktorá patrí medzi najoriginálnejšie na Slovensku. Je to jednoposchodová stavba z roku 1905 postavená podľa návrhu S. Jurkoviča. Jej priečelie zdobí mozaika inšpirovaná kresbami maliara M. Aleša. Kedysi sa tu nachádzala najvýznamnejšia divadelná sála na Slovensku vyzdobená maľbami A. Frolku. Múzeum v nej vzniklo v roku 1905 zásluhou Dr. P. Blahu, ktorý mu venoval svoju súkromné zbierku. Múzejné zbierky reinštalovali v roku 1952, o desať rokov neskôr múzeum premenovali na Záhorské a v roku 1975 sa uskutočnila posledná komplexná inštalácia expozícií- historickej, archeologickej a národopisnej. Vo vstupnej časti sú erby záhorských miest a obcí. V národopisnej expozícii vyniká tzv. Blahova izba. Jej interiér je zachovaný tak ako ho navrhol. D Jurkovič pred 90 rokmi. Maľované skrine, police a vyrezávaný maľovaný strop vytvárajú jedinečný celok. JE tu vystavená gabánska keramika a holíčska fajansa. Ľudový umelecký prejav dokumentujú čipky, výšivky a kroje zo Skalice, Myjavy a Jablonice. Pracovné zameranie obyvateľov Záhoria približujú nástroje remeselníkov, vinohradníkov a včelárov. Archeologická expozícia dokumentuje vývoj osídlenia Záhoria od praveku po obdobie Veľkomoravskej ríše. V expozícii starších dejín dominujú exponáty zo Skalice. Pobyt husitov a Turkov približujú vystavené zbrane. Zdokumentované je i obdobie vzniku manufaktúr na Záhorí. Knihy a časopisy pripomínajú históriu slávnej tlačiarne bratov Škarniclovcov a neskorší vývoj polygrafie v meste. Záver prehliadky muzeálnych expozícii tvorí galéria Júliusa Koreszku.
Vinohradníctvo
Už od stredoveku bolo neoddeliteľnou súčasťou života Skaličanov vinohradníctvo. Preto by mal každý návštevník Skalice ochutnať známe červené víno- Skalický rubín
Mesto dodnes obklopujú vinohrady s pozoruhodnými vinohradníckymi domčekmi a vinnými pivnicami. Pri posedeniach v Skalici nemôže chýbať ani sladká špecialita- skalický trdelník
Turistický ciel
Iba päť km od Skalice sa nachádza rekreačná oblasť zlatnícka dolina s letným kúpaliskom a sieťou upravených lesných chodníkov. Na hraniciach s českou republikou smerom na Rohatec sa nachádza Baťov kanál.
Zdroj: Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková
Skalica
Mestský úrad, Námestie Slobody 10
909 01 Skalica
Email: mesto@skalica.sk
Tel.: 034/6903105
Web: www.skalica.sk
Naše tipy: