Poloha

Ležia na terase rieky Morava šesť kilometrov severozápadne od Malaciek.

História

Obec sa po prvý raz písomne spomína v roku 1373 pod názvom Geur. Vývoj názvu obce pokračoval od Geiur cez Gaywar(1370), Gayary(1460), Gajare)1773) až po nemecký Gairing. Názov sa pravdepodobne skladá z dvoch slov (kai a wahren – chránená prístavná hrádza alebo gaj a var – chrániť a varovať). Všetky názvy svedčia o strategicky dôležitej polohe obce v minulosti. Dokazujú to aj bohaté náleziská  z bronzovej doby. Na dune Stolička archeológovia objavili cintorín hrobov skrčencov s bohatými darmi. Niektoré ženy mali na krku náhrdelníky s jantármi, čo dokazuje, že týmito miestami prechádzala jantárová cesta, ktorá viedla od Baltického mora k Jadranskému moru. Križovala Záhorie a vďaka nej sa na Slovensko dostalo množstvo bronzových predmetov. Našli sa aj hrivny – platidlá z tohto obdobia. Podobne ako obce v okolí patrili i Gajary k plaveckému panstvu. V čase, keď jej majiteľom bol gróf Žigmund, zmocnili sa Pomoravia husitskí bratríci. Ich vodca Vanko z Rachmanova si postavil v gajároch na brehu rieky Morava opevnený dvor Posádka. Odtiaľ podnikal výpady a posielal výhražné listy bratislavskému senátu. Ich originály sa zachovali dodnes. Od 15. storočia bolo pri brode cez rieku Morava mýto. V 16. a 17. storočí Gajary patrili k stupavskému panstvu. Uhorský kráľ Leopold I. v druhej polovici 17. storočia udelil obci jarmočné právo. Odvtedy sa Gajary vyvíjali ako zemepánske mestečko. Hoci počas Rákosziho povstania boli vydrancované, zakrátko sa opäť zveľadili. Už v roku 1828 mali 2 852 obyvateľov, čo je viac ako v súčasnosti. Obyvatelia boli najmä v 19. a 20. storočí známi okrem poľnohospodárskej činnosti aj ako výborný obchodníci. Obchodovali s dobytkom, predávali skorú zeleninu, zaoberali sa spracovaním tŕstia, košikárstvom a predajom týchto výrobkov v okolí i v Rakúsku, v druhej polovici 19. storočia bola v obci pálenica. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia sa v dôsledku zlej hospodárskej situácie veľa obyvateľov vysťahovalo do cudziny alebo chodilo na sezónne práce do Rakúska.

Pamiatky

Z kultúrno-historických pamiatok je najznámejší rímsko-katolícky pôvodne ranobarokový kostol Zvestovania panny Márie z rokov 1665 až 1673. Koncom 17. storočia k nemu pristavili ochranný múr so štyrmi rohovými baštami, ktoré neskôr prestavali na kaplnky.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková

Gajary

Obecný úrad Gajary

900 61 Gajary

Email: peter.tydlitat@gajary.sk

Tel.: 034/7797132

Web: www.gajary.sk