Stupava
Poloha
Stupavská oblasť sa rozprestiera na sever od Záhorskej časti Bratislavy a zaberá úzky pás územia medzi riekou Morava a Malými Karpatmi. Na severe hraničí s malackou oblasťou, Stupava leží na juhu Záhorskej nížiny pod úpätím Malých Karpát iba niekoľko kilometrov od Bratislavy, v ktorej tieni sa vyvíjali po mnohé storočia.
História
Do dejín Stupavy sa výrazne zapísal príchod Rimanov na začiatku 1. storočia. Rimania tu postavili vojenskú stanicu, ktorej význam potvrdzuje zápis na víťaznom stĺpe cisára Marka Aurélia v Ríme v roku 180. Pevnosť bola postavená z veľkých okresaných kameňov. Obkolesoval ju hrubý múr štvorcového pôdorysu so strážnymi vežami. Dovnútra sa vchádzalo štyrmi bránami, uprostred stála hlavná budova pre veliteľa. Vedľa tábora stáli obytné budovy, divadlo, kúpele a trhovisko.Rimania svoje postavenia v Stupave opustili začiatkom 5. storočia. Po nich sa v tejto oblasti definitívne usadili Slovania. Ich najstaršie osídlenie dokumentujú nálezy slovanského žiarového pohrebiska s keramikou pražského typu zo 6. storočia a pohrebiska z 9. až 10. storočia. Prvá písomná zmienka o Stupave pochádza z roku 1269. V nej sa mesto spomínalo pod názvom Ztumpa. Pod tým istým názvom sa v dokumentoch v roku 1271 objavuje aj vodný hrad Stupava.
Pomenovanie mesta pochádza od slova stupa (lis na oleji). V priebehu histórie sa tento názov pretransformoval do slovenského pomenovania Stupava, nemeckého Stampfen a maďarského Stomfa. Obec pôvodne patrila uhorskému kráľovi, neskôr sa stala súčasťou pajštúnskeho panstva. Po spustení hradu sa strediskom panstva stal stupavský kaštieľ. Stupava sa od roku 1443 rozvíjala ako mestečko s trhovým jarmočným právom. V roku 1553 mala 51 port, vlastnila veľké mince a v roku 1828 v nej žilo 3 374 obyvateľov. V meste už od 16. storočia pracoval pivovar, v 17.storočí k nemu pribudla papiereň a valcha, v 19. storočí cementáreň, konzerváreň a pálenica. Miestne obyvateľstvo sa zaoberalo najmä roľníctvom, vinohradníctvom a záhradníctvom. Na začiatku 18. storočia sa v Stupave rozšírila džbankárska a keramická výroba, ktorá sa dodnes nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku. Tento priekopník slovenského džbankárstva v Stupave žil a pracoval v rokov 1878 až 1951.
Pamiatky
Stupavskú džbánkarskú a keramickú výrobu dokumentuje Múzeum Františka Kostku. Nachádza sa v umeleckom rodnom dome. Múzeum sprístupnili verejnosti v roku 1968. Objekt tvoria dve budovy: umelcov rodný dom a tzv. Brennhaus. V prvej budove sú uložené rodinné fotografie a rodinná kronika siahajúca až do roku 1735. v brennhause bola pôvodne predajňa a dielňa na glazovanie. Založili ju habáni v roku 1714. Dodnes sa zachoval je pôvodný interiér s hrnčiarskymi kruhmi, pecou na vypaľovanie (ide o jedinú zachovanú pôvodnú habánsku pec v Európe) a rôznymi nástrojmi z 18. storočia. Cennými exponátmi sú najmä plastiky, džbánky, črpáky, taniere a misky, ktoré ilustrujú umeleckú cestu Ferdiša Kostku a zhmotňujú prvky ľudovej tradície. Na policiach sú uložené sadrové formy a nádoby obsahujúce pôvodné suroviny na výrobu glazúr.
K významným stupavským pamiatkam patrí barokový kaštieľ stojaci na kraji parku v historickom centre obce. Na jeho mieste pôvodne stál vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstava. Patril medzi kráľovské hrady, neskôr však menil majiteľov. Od roku 1441 do roku 1519 bol majetkom svätojurských grófov. V roku 1519 prešiel do vlastníctva rodu Szerédyovcov a v roku 1553 ho získali grófi zo Salmu a Neunburgu. V roku 1592 sa majiteľom panstva stal gróf Mikuláš Pálffy. Hrad zostal majetkom tohto významného rodu nasledujúcich 275 rokov. V polovici 17. storočia pôvodný vodný hrad Pálffyovci prestavali na ranobarokový opevnený kaštieľ. Od roku 1867 do roku 1945 bol majetkom Károlyiovcov, ktorí objekt prestavali v romantickom duchu s použitím rokokových vzorov. Jeden z majiteľov, gróf Károlyi Alajos, bol v druhej polovici 19. storočia významným uhorským diplomatom. Obhajoval záujmy monarchie v Berlíne a Londýne. V roku 1947 vypukol v kaštieli požiar, ktorý zničil cele južné krídlo. V druhej polovici päťdesiatych rokov kaštieľ zrekonštruovali. Dnes sa využíva ako sociálny ústav. Súčasťou kaštieľa je park, ktorý založili Károlyiovci. Pôvodne ho budovali v anglickej koncepcii. Rastú tu unikátne dreviny, napríklad odroda tisovníka Taxadium ascendes. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. Dnes sa park rekonštruuje a postupne dostáva pôvodnú podobu. Medzi ostatné kultúrno-historické pamiatky Stupavy patrí rímskokatolícky renesančný kostol sv. Štefana. Začiatkom 18. storočia ho upravili v v barokovom štýle. Pred kostolom stojí trojičný stĺp z 18.storočia. Sakrálne pamiatky dopĺňa baroková kaplnka Kalvárie z rokov 1709 až 1713, mariánsky stĺp z polovice 18. storočia a rímskokatolícky barokový kostol sv. Šebastiána v miestnej časti Mást postavený v roku 1701. K svetským historickým pamiatkam patria barokové a klasicistické domy na hlavnej ulici, budova chudobinca z roku 1850 a stupavský stĺp hanby.
Turistický ciel
V Stupavskom parku sa nachádza rekreačný areál s kúpaliskom, futbalovým a detským ihriskom, viacúčelovou športovou halou a tenisovými kurtami. Je vhodný na nenáročné prechádzky a aktívny šport. Vychádzajú z neho turistické trasy a chodníky do Malých Karpát a k zrúcanine hradu Pajštún.
Zdroj: Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková
Stupava
Mestský úrad Stupava, Hlavná 24/1
900 31 Stupava
Email: primator@stupava.sk
Tel.: 02/60200912
Web: www.stupava.sk
