Senica
Poloha
Leží v juhovýchodnej časti Chvojnickej pahorkatiny na nive potoka Malina. Senica je okresné mesto – administratívne a hospodárske centrom Záhoria
História
Osada Scynte sa po prvý raz spomína ako majetok hlohoveckého panstva v roku 1217.Tento názov sa v priebehu histórie menil (Scinze, Scynthe, Zenthe). Pomenovanie Senica sa datuje od začiatku 19. storočia. Obec patrila k hlohoveckému panstvu do roku 1394, keď sa stala súčasťou brančského panstva, ktoré vlastnil Stibor zo Stiboríc. Senica sa vykúpila z povinných poddanských robôt a začalo sa obdobie jej hospodárskeho rozmachu. V roku 1396 jej udelili mestské výsady a získala jarmočné právo. Mesto riadila mestská rada na čele s richtárom, ktorý zároveň predsedal mestskému súdu a posudzoval všetky spory a trestné činy spáchané obyvateľmi. Rozvoju mesta prospelo zriadenie tridsiatkovej stanice v roku 1549 na Českej ceste, ktorá viedla stredom mesta. Búrlivé obdobie zažila Senica a jej okolie v časoch násilnej rekatolizácie v sedemdesiatych rokoch 17. storočia.
Hospodársky život mesta sa napriek náboženským nepokojom veľmi úspešne rozvíjal. Podľa súpisu remeselníkov a obchodníkov z roku 1720 patrila Senica medzi tri hospodársky najvyspelejšie mestá v Nitrianskej župe. Remeselníci sa združovali v cechoch, rozvíjala sa výroba piva, lihu a spracovanie vlny. Veľmi dobre prosperovala najmä manufaktúra na výrobu súkna, ktorú zložil v šesťdesiatych rokoch 18. storočia Pavol Jesenák. V tom čase patrila medzi najväčšie manufaktúry na západnom Slovensku. V druhej polovici 19. storočia manufaktúrna výroba definitívne ustúpila továrenskej. V meste začal pracovať cukrovar, sladovňa, továreň na výrobu syntetických vlákien, ktorá ja v súčasnosti výrazne ovplyvňuje hospodársky život mesta.
Pamiatky
Senica je bohatá na svetské i sakrálne stavebné pamiatky. Zo svetských je najvýznamnejší neskorobarokový kaštieľ postavený mimo historického centra v roku b1760 podľa projektu F. A. Hillebranda. Je to typická teraziánska dvojpodlažná trojkrídlová budova s manzardovou strechou, výrazným vstupným portálom a veľkou stĺpovou dvoranou. Na záhradnej fasáde je prestavaný podjazd riešený na spôsob štvorbokej veže. Na poschodí je malá kaplnka vyzdobená barokovou freskou. Kaštieľ obnovili a zrekonštruovali v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Od roku 1985 v ňom sídli Záhorská galéria. Expozícia Záhorskej galérie dokumentuje vývoj a súčasnosť výtvarného umenia regiónu. Jednotlivé časti reprezentujú maľbu, plastiku, grafiku a kresbu. V múzejných zbierkach sú aj exponáty úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, nechýba ani zastúpenie amatérskych výtvarných diel. Súčasťou expozície bývajú príležitostné výstavy českých a moravských umelcov.
Pôvodne osamotenú dvojposchodovú budovu klasicistického kaštieľa postavenú po roku 1782 počas výstavby mesta začlenili do ulicovej zástavby. Z prvej polovice šesťdesiatych rokov 19. storočia pochádza neskoroklasicistický kaštieľ, dielo I. Feiglera ml. Klasicistická kúria z prvej polovice 19. storočia dopĺňa súbor bývalých sídiel senických šľachtických a zemianskych rokov. Najzaujímavejšou sakrálnou pamiatkou mesta je rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie. Postavili ho ako protestantský kostol v roku 1631 na mieste starého gotického farského kostola. Od roku 1654 slúžil katolíkom. Počas 2. svetovej vojny bol veľmi poškodený. V interiéri kostola je najhodnotnejším dielom ranobarokový hlavný oltár z druhej polovice 17. storočia s ústredným obrazom Nepoškvrnenej Panny Márie. Pri katolíckom kostole sa nachádza kaplnka. Pôvodne bola súčasťou starého gotického chrámu. Na jej hlavnom oltári z 18. storočia je umiestnený maľovaný triptych zo života sv. Jána Nepomuckého. Z rokov 1783 až 1784 pochádza evanjelický kostol. Postavili ho ako klasicistický tolerančný chrám bez veže, ktorú pristavili v roku 1794. Takmer o sto rokov neskôr dostal kostol nový fasádu. Spomienkou na židovskú komunitu v Senici je bývalý židovský cintorín s kamennými barokovými a empírovými náhrobnými kameňmi a židovská synagóga postavená v rokoch 1864 až 1866 v orientálnom štýle. V synagóge sa v čase do 2. svetovej vojny nachádzali hodnotné obradové krčahy s figurálnymi výjavmi návštevy chorých a pochovávania. Ide o práce habánskych džbánkárov a výrobky holíčskej manufaktúry, ktoré sú v súčasnosti súčasťou zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave.
Kultúrne tradície
Senica je významným strediskom kultúrneho života širokého okolia. Jeho centrom je miestny Dom kultúry, v ktorom sa pravidelne organizujú divadelné predstavenia, tanečné prehliadky, koncerty a podobne
Turistické ciele
Na využitie voľného času obyvateľov mesta i jeho i návštevníkov má Senica najlepšie vybudovanú infraštruktúru zo všetkých miest na Záhorí. Milovníkom letnej rekreácie je určená neďaleká Kunovská vodná nádrž. Sú tu upravené pláže, bohatá je ponuka ubytovacích a stravovacích zariadení umiestnených v idylickom lesnom prostredí.
Zdroj: Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková
Senica
Mestský úrad Senica, Štefánikova 1408/56
905 01 Senica
Email: primator@msu.senica.sk
Tel.: 034/6514102
Web: www.senica.sk
