Šaštín – Stráže
Poloha
Šaštínska oblasť leží východne od rieky Morava v trojuholníku medzi najvýznamnejšími mestami Záhoria – Senicou, Malackami a Skalicou. Rieka Morava tvorí hranicu tohto regiónu s Rakúskom a Českou republikou.
Ležia na styku Borskej nížiny a Chvojnickej pahorkatiny na oboch brehoch rieky Myjava.
História
Obec vznikla v roku 1960 zlúčením dvoch samostatných sídiel: Šaštína a Stráží nad Myjavou.
Šaštín založili pri pomedznom strážnom hrade ležiacom na Českej ceste, ktorá viedla pozdĺž rieky Myjava do Senice a Jablonice. Po prvý raz sa spomína pod menom Saswar v roku 1218 ako sídlo archidiakona. Názov Saswar (po maďarsky Sásvár) sa skladá z dvoch slov: sás (tŕstie, šaština) a vár (malá pevnosť v bahnistom teréne zarastenom tŕstím). Aj pôvodný slovenský názov Šaštýn vychádza zo slova sás v spojení so slovom týn (ohradený priestor, malá pevnosť, hrádok). Nemecký názov Šaštína je Schlossberg. Zo staršieho názvu Šaštýn vzniklo ľudové pomenovanie Šaščín a z neho dnešné spisovné Šaštín. Obec v 14. storočí patrila Stiborovi zo Stiboríc. Na konci 14.storočia od neho – strediskom šaštínskeho panstva. Po Stiborovej smrti postupne prešla do vlastníctva viacerých šľachtických rodov, z ktorých najznámejší boli Czoborovci. S týmto rodom sa spájajú aj začiatky histórie Šaštína ako pútnického mesta. Czoborovci v tridsiatych rokoch 18. storočia predali šaštínske panstvo Františkovi I. Lotrinskému, manželovi Márie Terézie. Nový majiteľ tu v roku 1736 založil manufaktúru na výrobu kartúnu, ktorá pracovala až do polovice 19. storočia. Časť obyvateľstva bola zamestnaná v manufaktúre, ostatní sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkaním plátna. Rozvinuté boli aj remeslá, najmä výroba perníkov, čipiek a prútených košov. V 19. storočí začal v obci pracovať cukrovar, ku ktorému neskôr pribudla škrobáreň a píla.
Druhá časť obce sa Šaštín-Stráže sa pôvodne označovala ako Stracca alebo Strazz. Z názvu sa dá usudzovať, že tu v minulosti bola stanica vojenskej alebo colnej stráže. Stráže nemajú takú bohatú minulosť ako Šaštín. Po prvý raz sa spomínajú ako v roku 1392 a v priebehu histórie vždy patrili k šaštínskemu panstvu. V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadilo niekoľko habánskych remeselníckych rodín, ktoré tu mali dvor a vyrábali keramické predmety. Pôvodne sa obyvatelia Stráží zaoberali výlučne roľníctvom. Až v 20. storočí sa z nich stali chýrni murári, ktorí pracovali po celom Slovensku. Šaštín je na Slovensku i v zahraničí známy predovšetkým ako pútnické miesto, ktorého dejiny siahajú do roku 1564. Odvtedy sa k nej schádzali ľudia zo širokého okolia, dokonca aj z Moravy, Rakúska a vzdialenejších oblastí Uhorska. Putovali do Šaštína, aby Panna Mária vypočula ich prosby. Po zázračných splneniach mnohých z nich sa v roku 1732 začalo kanonické vyšetrovanie. Na príkaz arcibiskupa Imricha Esterházyho z Ostrihomu sochu preniesli do Loretánskej kaplnky vedľa farského kostola na námestí. Ustanovili komisiu, ktorá zozbierala dôkazy o 726 zázračných udalostiach a vyhlásila sochu Panny Márie za zázračnú. Dekrétom to potvrdil aj pápež Urban VIII. Sochu slávnostne preniesli na pôvodné miesto do kaplnky a vyhlásili ju za milostivú. Do opatery je zverili šaštínskemu farárovi – dekanovi Jánovi Schonovi. O rok neskôr sochu dostali paulíni, ktorí sa v Šaštíne rozhodli postaviť pútnickýchrám a kláštor.
Pamiatky
Pútnický kostol Sedembolestnej Panny Márie kláštorným komplexom národná kultúrna pamiatka.
V roku 1736 posvätili základný kameň. Stavebné práce začali pod vedením Jána Damianiho a paulínskeho pátra Mateja Vepiho. Chrám postavili v barokovom slohu. Hrubú stavbu dokončili v roku 1746, o tri roky neskôr bola hotová aj strecha kláštora. Autorom freskovej výzdoby je J. J. Chamant. Vo výzdobe interiéru sa pokračovalo podľa návrhu F. A. Hillebranda, ktorý projektoval aj hlavný oltár. 15. augusta 1764 za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a cisára Frantíška I. Lotrinského, významných cirkevných hodnostárov a veľkého počtu pútnikov chrám slávnostne vysvätili a sochu Sedembolestnej Panny Márie preniesli na hlavný oltár. V roku 1786 cisár Jozef II. Odobral pútnicky chrám paulínom a zveril ho diecéznym kňazom. Chrám sa stal farským kostolom (v pôvodnom farskom kostole zriadili sýpku). V roku 1924 biskup P. Jantausch povolal do Šaštína saleziánov a poveril ich spravovaním pútnického chrámu. Saleziéni v ňom zriadili súkromné gymnázium a opravili pôvodný farský kostol na námestí. Po 2. svetovej vojne zrenovovali aj poškodený pútnický chrám. Na obnovenie a rozšírenie organa bola vyhlásená celoslovenská zbierka. Dokončili ho na jeseň 1950. jeho skriňa patrí medzi najkrajšie rezbárske práce na Slovensku. Je zakončená sochou Dávida s harfou. Šaštínsky organ je dodnes najväčším orgánom na Slovensku. V strede chrámu je kazateľnica s vývojom Premenenia Pána Hlavný oltár je z červeného mramoru. Na priečelí chóru sú výjavy zo života Panny Márie. Chrám má šesť bočných oltárov s obrazmi J. L. Kracreka, jeho dĺžka je 62 m, výska 23 m a šírka 23 m. Hlavná loď je široká 13 m. Južnú stranu kostola spája s kláštorom arkádová chodba. Budova kláštora má tri krídla, zo štvrtej strany ju uzatvára bazilika. V roku 1950 boli saleziáni zo Šaštína násilne odvlečení a správa kostola prešla opäť do rúk diecéznym kňazom. V roku 1964 pápež Pavol VI. Povýšil svätyňu Sedembolestnej Panny Márie na baziliku minor- prvú na Slovensku. V roku 1990 sa do Šaštína vrátili saleziáni. Pod ich vedením sa dokončila vonkajšia oprava baziliky a celého kláštora vláda Slovenskej republiky v roku 1991 vyhlásila pútnický kostol Sedembolestnej Panny Márie spolu s kláštorným komplexom za národnú kultúrnu pamiatku.
Z ďalších sakrálnych pamiatok v Šaštíne stojí za zmienku klasicistická kalvária z roku 1798, synagóga z druhej polovice 19. storočia a neskorobarokový trojičný stĺp z 18. storočia. Rímsko-katolícky kostol v Strážoch postavili v roku 1739 na mieste staršej gotickej stavby spomínanej v roku 1561. Zo svetských pamiatok sa v obci zachovala budova manufaktúry na kartún. Pôvodne to bol renesančno-barokový kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, ktorý najskôr upravili na manufaktúru a v šesťdesiatych rokoch 19. storočia prestavali na cukrovar.
Turistický ciel
V blízkosti obce sa v borovicovom lese nachádza rekreačné stredisko Gazárka, ktoré ponúka v letných mesiacoch možnosť rekreácie pri vode – kúpanie, vodné športy a stanovanie
Zdroj: Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková
Šaštín-Stráže
Obecný úrad Šaštín-Stráže, Alej 549
908 41 Šaštín-Stráže
Email: sekretariat@msu-sastinstraze.sk
Tel.: 034/6592266
