Poloha

Leží v centrálnej časti Myjavskej pahorkatiny v doline rieky Myjava.

 

MYJAVA A OKOLIE

Myjavská oblasť leží medzi Malými a Bielymi Karpatmi a susedí so senickou a skalickou oblasťou. V porovnaní s ostatnými časťami Záhoria sa vyznačuje členitejším povrchom.

 

História

Je centrom rázovitej oblasti s typickým kopaničiarskym osídlením. Ide o kopcovité  územie, ktoré bolo pôvodne zalesnené, čo spomalilo jeho osídľovanie. Nájdené predmety z bronzovej doby a neskorších období pravdepodobne súvisia s predhistorickým  slovanským sídliskom na Starom hrade. Sú  však skôr znamením krátkodobého, prípadne vynúteneného pobytu Slovanov na tomto území. Oblasť Myjavy nebola osídlená ani v ranom stredoveku. Písomne sa spomína až v roku 1394 ako Puzthamiava alebo Pusza Meankow. Z najstarších písomností vyplýva, že tu bol majer, ktorý bol súčasťou brančského panstva. Majitelia čachtického panstva vlastnili v chotári dnešného mesta dva majere známe ako Myawa a Zmerdeche. Pre ustavičné majetkové spory medzi brančskými a čachtickým panstvom sa majiteľ Čachtického hradu František Nádašdy rozhodol v roku 1586 založiť dedinu Myjava, aby zabránil kolonizácii územia brančským panstvom. Dedina vznikla na území dnešnej Starej Myjavy. V 17. storočí sa jej chotár rýchlo rozrastal a to najmä južným smerom, kde bola križovatka viacerých ciest. Centrom Starej Myjavy ležalo v horskom údolí bez spojenia s okolím. Z tohto dôvodu sa remeselníci väčšmi sústreďovali  do južnej časti, kde si v roku 1607 postavili kostol. Sídlo obce sa postupne presunulo zo Starej Myjavy do novej dediny, z ktorej sa vyvinula dnešná Myjava. V prvej polovici 18. storočia sa začali rozvíjať remeslá a vznikať prvé cechy ( kožušnícky, tkáčsky, mäsiarsky, pytlikársky a iné). V druhej polovici 18. storočia sa rozšírilo najmä pytlikárstvo, pretože malo vytvorené vhodné podmienky. V Myjave a na okolitých kopaniciach sa totiž  chovalo veľa oviec. Ich vlna sa používala na výrobu pytlíkov ( vrecia na múkua pre mlyny). Myjavskí remeselníci  v preibehu 18, a v prvej polovici 19. storočia úplne ovládli výrobu vlneného plátna v Rakúsku a Uhorsku. Obyvatelia Myjavy sa okrem remesiel zaoberali aj poľnohospodárstvom, mlynárstvom ( v chotári obce bol asi 30 mlynov), lisovaním oleja, varením piva, výrobou dreveného uhlia a pálením pálenky ( Myjavsko sa preslávilo najmä pálením tradičnej  slivovice). V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa Myjava stala jedným z najdôležitejších stredísk slovenského národného hnutia. V roku 1848 tu zasadala novozriadená Slovenská národná  rada, uskutočnilo sa prvé národné zhromaždenie a vypuklo prvé národné povstanie Slovákov v boji proti  monarchii. Po potlačení povstania cisárskym vojskom sa v oblasti negatívne prejavil vplyv maďarizácie. Pre nepriaznivé hospodárske a národnostné pomery sa veľa obyvateľov Myjavy vysťahovalo do zahraničia. Postupne zanikali cechy a remeselníctvo vytláčala továrenská výroba. Napriek tomu sa zachovali  viaceré umelecké remeslá, napríklad paličkovanie čipiek a výroba šperkov zo striebra a cínu. Nepriaznivá poloha Myjavy spôsobila, že cez mesto dlho neviedla železnica, čo malom zlý vplyv na rozvoj priemyslu. Železničnú trať tu vybudovali až po 1. svetovej vojne a vtedy sa začalo aj so stavbou veľkej továrne firmy Tauš  na výrobu armatúr. Počas 2. svetovej vojny sa v továrni vyrábali zbrane. V päťdesiatych rokoch sa v podniku obnovila výroba armatúr a podnik sa stal najväčšou priemyselnou prevádzkou v Myjave. Najstaršou  zachovalou stavbou na území mesta je pôvodne evanjelický kostol. Začal sa budovať v roku 1679. Jeho výstavbu viackrát prerušili náboženské boje, takže kostol dokončili až  v roku 1729. Postavili ho v barokovom slohu a ohradili ako pevnosť vysokým kameným múrom s klasicistickou vstupnou bránou. Cisár Karol VI. V roku 1731 nariadil znížiť kamenný múr a odňal kostol evanjelickej cirkvi v prospech katolíkov. Katolíci po prevzatí kostol v roku 1732 barokovo upravil. Menšie úpravy kostol sa uskutočnili v 19. a 20. storočí, stavbu však zásadne nezmenili. Múr okolo kostola po 2. svetovej vojne s časti odstránili. Evanjelici si po prijatí tolerančného patentu  postavili v roku 1785 nový kostol v barokovoklasicistickom slohu. Rešpektovali Tolerančný patent  a chrám postavili bez veže, ktorú dostavali v roku 1854. Vo vnútri domu je pôvodný nábytok. Je tu kuchyňa, komora, dievčenská izba a sviatočná izba so stolom, za ktorým zasadala I. Slovenská národná rada. V ďalšej miestnosti sú ukážky dobového textilu. Expozícia priľahlého výstavného pavilónu dokumentuje história troch Slovenských národných rád. Prehliadka sa začína na prízemí dokumntami I. Slovenskej národnej rady z roku 1848. Pripomína  rovolučnú jar, Slovenský zjazd v Prahe, tri ozbrojené výpravy slovenských doborvolníkov a Memorandum Slovenského národa. Jej súčasťou sú okrem bohatého súboru cenných písomností a osobných vecí Jozefa Miloslava Hurbana aj uniformy slovenských dobrovoľníkov a podobne. Nad schodiskom vedúcim na poschodie sú exponáty z obdobia  existencie II. Slovenskej národnej rady z roku 1918. Návštevníkov zaujme historický dokument Deklarácia slovenského národa. Prvé poschodie pavilónu je venované III. Slovenskej národnej rade z roku 1943. Históriu Slovenského národného povstania pripomínajú autentické zbrane a súčasti odevov slovenských partizánov. Záverečné časť expozície je venovaná kultúrnym a literárnym tradíciam mesta Myjava.

Spomienkou na rok 1848 a slovenské národno-oslobodzovacie  hnutie je Studnička – miesto pod vrcholom poľany, na ktorom odpočívalo dobrovoľné vojsko Slovákov pred príchodom na Myjavu, a pamätník bitky U Klasovitých pri ceste do Poradia.  Pre turistov  ponúka okolie Myjavy hustú sieť značkovaným trás v atraktívnom prostredí Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát. Pravidelne v júni sa organizuje populárny turistický pochod  Myjavská päťdesiatka.

Súčasťou Myjavy boli pôvodne aj kopaničiarske obce Brestovec, Jablonka, Polianka, Poriadie, Rudník a Stará Myjava. Počiatky ich osídľovania v zalesnenej oblasti Myjavskej pahorkatine sa spájajú s kolonizáciou obyvateľstva v čase husitských vojen v 15. storočí. Prví osídlenci boli s najväčšou pravdepodobnosťou českí utečenci hľadajúci náboženskú slobodu. Druhá vlna osídľovania sa datuje  do prvej polovice 16. storočia, keď z juhu utekalo obyvateľstvo pred postupujúcimi Turkami. Územie  v tom čase patrilo k čachtickému  panstvu a gróf  František Nádašdy v súlade s plánom osídľovania  Myjavy a okolia dovolil utečencom aby sa tu usadili. Osadníci postupne začali klčovať súvislý lesný  porast a rozširovali rozlohu ornej pôdy. Obce získali samostatnosť až v roku 1955, dovtedy boli súčasťou Myjavy.

 

Pamiatky

Zaujímavým architektonickým dielom je pamätník generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1921 zhotovený podľa výtvarnej predlohy architekta Č. Vořecha a sochára R. Březu. Je zapísaný v zozname pamiatok UNESCO. Najvýznamnejšou pamiatkou mesta a spomienkou na revolučné roky je Dom pani Kolényovej, ktorý je od roku 1971 národnou kultúrnou pamiatkou. Bol sídlom i. Slovenskej národnej rady na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom, Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom. Pred týmto domom bol vyhlásený začiatok prvého slovenského povstania v roku 1848. V dome je Múzeum Slovenských národných rád, ktoré otvorili v roku 1968 po rekonštrukcii pôvodného domu pani Kolényovej a prístavbe moderného pavilónu. Spojenie pôvodného prízemného domu s moderným trojhranným výstavným pavilónom je zaujímavou symbiózou starej a novej architektúry.

 

Kultúrne tradície

S mestom Myjava sa nerozlučne spája folklór. V prírodnom amfiteátri sa každoročne v júni organizujú Myjavské folklórne slávnosti. Podujatie s ľudovou hudbou, spevom, tancom a starými zvykmi vo veľkom počte  navštevujú nielen domáci, ale i zahraničný hostia. Myjavský folklór  na týchto slávnostiach úspešne reprezentuje súbor Kopaničiar, ktorý vznikol v roku 1955 a v súčasnosti je známy na celom svete .

 

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková