Poloha

Leží na severnom úpätí Devínskej Kobyly a južnom okraji Záhorskej nížiny. Jej západnú hranicu, ktorá je totožná so štátnou hranicou SR s Rakúskom, tvorí rieka Morava.

História

Na území Devínskej Novej Vsi sa našli unikátne nálezy dokumentujúce slovansko-avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších pohrebísk. Je zaujímavým historickým dôkazom existencie Samovej ríše – prvého zväzu slovanských kmeňov na území dnešného Slovenska, ktorý založil fransky kupec Samo  v roku 623. Na pohrebisku, ktoré sa používalo v 7. až  9. storočí , bolo objavených 856 kostrových a 27 žiarových hrobov. Archeológovia odkryli 85 veľkých jazdeckých hrobov (napríklad bojovníkov pochovaných s koňom). Obsahovo rozdielne nálezy v jednotlivých  hroboch poskytli jedinečný materiál na štúdium majetkové diferenciácie vtedajšieho obyvateľstva. Prvá písomná zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza z roku 1435. V listine bratislavskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. Obce sa postupne nazýva Wyfalw, Wyfalu, po maďarsky Dévényújfalu a po nemecky Ktheben Neudorf. Patria medzi poddanské osady devínskeho panstva. Ďalšie písomné správy sa objavili až v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v druhej štvrtine 16. storočia. V obci sa objavili i španielske žoldnierske vojská, ktoré spustošili niekoľko udalosti. V nich sa postupne usadzovali chorvátsky kolonisti. V tejto súvislosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves. Okrem grófov z Devína vlastnili majetky v dedine aj rehole bratislavský uršulínok, jezuitov a marianských paulínov. Od 16. storočia tu existovala tridsiatkov stanica, v ktorej sa konalo vývoz palivového dreva a dobytka do Rakúska. V 19. storočí vznikli v Devínskej Novej Vsi  prvé podniky – vápenka, tehelňa. Obec však nepriaznivo poznamenalo niekoľko pohrôm. Na začiatku 19. storočia prešli napoleonské  vojska po obsadení Rakúska po moste cez rieku Morava a pri postupe na Bratislavu Devínskou Novú Ves spustošili. V roku 1831 obec zachvátila morová epidémia, ktorej podľahlo 1087 obyvateľov. V rokoch 1849, 1866 a 1880 dedina čiastočne vyhorela. Pozitívnou udalosťou bolo vybudovanie konskej železnice, ktorá viedla z Bratislavy Schloshofua Viedne. Pravidelné spojenie fungovalo od roku 1838 . O desať rokov neskôr  sa začala prevádzka na železničnej trati Bratislava – Devínska Nová Ves – Marchegg – Viedeň. S Devínskou Novou Vsou sa spájajú počiatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Napríklad po rozohnaní zjazdu rakúskej sociálnej demokracie  v Marcheggu sa jeho delegáti zišli v Devínskej Novej Vsi. Obec sa postupne rozvíjala ako malé mestečko, ktoré v roku 1972 pripojili k Bratislave.  V osemdesiatych rokoch tu vybudovali veľký obytný komplex, čím sa výrazne zvýšil počet obyvateľov.

Pamiatky

Z kultúrno-historických pamiatok si zaslúži pozornosť pôvodne rímsko-katolícky kostol Sv. Ducha, ktorý postavili začiatkom 16. storočia a neskôr viackrát upravili. Z 18. storočia pochádza klasicistický objekt tridsiatkovej stanice. Historicky zaujímavou budovou je parná tehelňa založená v roku 1891. Vyrábali sa v nej strešné škridly, ozdobné tehly a dlaždice. Mala 200 robotníkov a na vtedajšie pomery moderné strojové vybavenie. K tehelni patrili veľké kameňolomy a bane na hlinu.

Príroda

Unikátnou a z hľadiska flóry a fauny veľmi zaujímavou lokalitou je štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Rozprestiera sa v najjužnejšej časti Devínskych Karpát na ploche 101 ha medzi Devínskou Novou Vsou, Dúbravkou a Devínom. Jedinečnosť územie dokumentuje výskyt 234 druhov húb, 110 druhov lišajníkov, 100 druhov machov, 1100 druhov rastlín. Na južných a juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly rastú viaceré sucho- a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Lesy na juhozápadných svahoch sú zvyškom pôvodných teplomilných dúbrav s dubom plstnatým, dubom letným a dubom cerovým. Cez štátnu prírodnú rezerváciu vedie 4 km dlhý náučný chodník. Na trase je sedem tematických zastávok s informačnými panelmi. Najzaujímavejšou lokalitou štátnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla je pieskový odkryv na vrchu Sandberg. Nachádzajú sa tu horninové zvyšky z treťohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa odhaduje na 14 až 16 miliónov rokov. V sedimentoch tvorených pieskami, pieskovcami, piesčitými vápencami a ílovcami objavili vyše 250 druhov neogénnych  skamenelín. Identifikovali tu viaceré druhy ulitníkov, lasturníkov, dierkavcov, hubiek, červov a zvyšky vyšších suchozemskej fauny, napríklad kostí tapíra, chobotnatca, rôznych druhov kopytníkov, opíc, hmyzožravcov a mäsožravcov.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková