Poloha

Leží na úpätí Malých Karpát a na južnom okraji Záhorskej nížiny

História

Obec sa po prvý raz spomínala v roku 1314 v darovacej listine  uhorského kráľa Karola I. Róberta. V minulosti sa označoval ako Pistrich, Byzhrycza, po maďarsky Besztercze, po nemecky Bissternitz alebo Wisternitz. Dedina bola poddanskou osadou stupavského panstva. V roku 1377  ju uhorský kráľ Ľudovit I. Veľký daroval paulínom z Marianky. Začiatkom 16. storočia patrila časť obce k stupavskému panstvu, časť vlastnili marianskí paulíni. Keď Gašpar Szerédy dostal do vlastníctva stupavské  panstvo od uhorského kráľa Ferdinanda I. , Záhorská Bystrica  sa stala trvalou súčasťou stupavského panstva. Ako jednu z prvých obcí  ju postupne začali osídľovať kolonisti z Chorvatska, neskôr roľníci z  Moravy, Rakúska a zo susedných panstiev. V daňovom súpise z toho obdobia sa Záhorská Bystrica označuje  ako Bystricz, dedina Slovákov a Chorvatov.

V rokoch 1624-1752 bola Záhorská Bystrica farnosťou  aj pre obyvateľov Lamača, čo znamenalo zblíženie  oboch dedín napriek tomu, že mali rôznych zemepánov. V 18. storočí  obec  získala povesť najbohatšej dediny záhorskej  časti Bratislavy. Mala nielen veľký počet obyvateľov (1 503), ale aj významnú poľnohospodársku produkciu. Pôda v chotári bola veľmi úrodná a vhodná na pestovanie zeleniny, najmä kapusty. Bystričania boli známi jej pestovaním a predajom v Bratislave a vo Viedni. Posledná bitka prusko-rakúskej vojny sa odohrala čiastočne aj v chotári Záhorskej Bystrice. Záhorská Bystrica si zachovala aj po pričlenení k Bratislave v roku 1972  vidiecky charakter.

Pamiatky

Z kultúrno-historických pamiatok sa zachoval barokovo-klasicistický rímsko-katolícky kostol sv. Petra a sv. Pavla Apoštolov. Postavili ho v rokoch 1830-1834 na staršom základe. Baroková  kaplnka pri ceste do Záhorskej Bystrice pochádza z konca 18. storočia. V 20. storočí ju prefasádovali. K sakrálnym pamiatkam obce patrí aj rímsko-katolícka fara – prízemná baroková budova postavená v roku 1737.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková