Poloha

Leží na úpätí Malých Karpát.

História

V historických listinách sa na toto územie lokalizujú štyri dediny. Prvá – neznámeho mena – zanikla pri tatárskom plienení.. Podľa kráľovských darovacích listín z rokov 1279 a 1288  patrilo toto územie richtárovi bratislavského Podhradia Jakubovi, ktorý tu založil dve dediny – Blumenau a Sellendorf.  Tieto zanikli v 15. storočí. Štvrtá sa nazývala Lamač (Krabatendorf) a bola poddanskou osadou  mesta Bratislava. Najstaršie zachované písomnosti o dedine Lamač (Lamocz, Lamas) pochádzajú z rokov  1540 až 1549. Zakladateľom bol pravdepodobne v roku 1506 chorvaský lamač kameňa  Ján Skerlič, ktorý pracoval v neďalekom kameňolome a na mieste dnešného Lamača vybudoval prvé obydlia. Postupne si tu postavili domy ďalší chorváti utekajúci pred Turkami po bitke pri Moháči v roku 1526. Požiar v roku 1561 zničil nielen  drevenú kaplnku sv. Magity, ale aj väčšiu časť dediny. Lamač veľmi zaťažovalo vydržiavanie protitureckého vojska, ktoré v roku 1624 celú dedinu vydrancovalo a vyplienilo. Drancovanie a plienenie cisárskymi vojskami sa opakovalo aj v rokoch 1703 až 1711. Sled nepriaznivých udalostí zavŕšili postupujúci francúzski vojaci a niekoľko epidémií. Lamač sa do európskych dejín zapísal v júli roku 1866 poslednou bitkou v prusko-rakúskej vojne. Bezprostredne po skončení vojny vypukol mor, počas ktorého zomrelo 77 ľudí.

Lamač sa postupne rozvíjal ako vidiecka poľnohospodárska obec, ktorej obyvatelia pracovali najmä v bratislavských továrňach a miestnom kameňolome. V roku 1946 ho pripojili k Bratislave a po vybudovaní sídliska  získal mestský charakter.

Pamiatky

Z kultúrno-historických pamiatok si pozornosť zaslúžia najmä sakrálne stavby.  Najstaršou je rímsko-katolícky kostol sv. Rozálie. Postavili ho v rokoch 1568-1569 za dedinou na kopci na základoch staršieho, pravdepodobne  gotického kostola. V roku 1660 sa jeho veľká časť zrútila  a celá stavba si vyžiadala rekonštrukciu. Uskutočnila sa v rokoch 1667-1673, keď postavili i novú vežu a kostol zaklenuli barokovou klenbou. Podstatne mladší je rímskokatolícky kostol sv. Margity postavený v rokoch 1947-1949 podľa projektu M. M. Harminca.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková