Poloha

Leží juhovýchodne od Devínskej Kobyly. Z južnej  strany jej chotár ohraničuje rieka Dunaj, z východnej strany  údolie potoka Vydrica.

História

Obec sa po prvý raz spomína v roku 1288 v darovacej listine uhorského kráľa Ladislava IV. Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký udelil v roku 1360 Vydrici (bývalej osade na území dnešnej Karlovej Vsi) rovnaké práva, slobody a výsady, aké mala Bratislava. Od 15. storočia bola Vydrica súčasťou Devína. Jej obyvatelia obrábali vinice a klčovali lesy, ktoré patrili devínskemu zemepánovi. V roku 1635 sa stal vlastníkom devínskeho panstva rod Pálffyovcov a zostal ním až do roku 1932. V druhej polovici 19. storočia sa Karlova Ves spomína ako samostatná obec ležiaca v tesnej blízkosti Bratislavy. Jej súčasťou  sa stala v roku 1944 . Staré jadro obce bolo postupne asanované a v Karlovej Vsi postavili  moderné sídlisko.

Z pôvodnej  zástavby sa zachoval len  neskorobarokový rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archaniela . Pochádza z poslednej tretiny 18. storočia. V štyridsiatych rokoch 20. storočia ho predstavili a zmodernizovali. Je to jednoloďová stavba, ktorej čelnú stenu zdobí keramický reliéf sv. Michala Archanjela od 1. Bizmayera. V dvadsiatych rokoch nášho storočia v Karlovej Vsi založili cintorín s malou kaplnkou.  V roku 1995 postavili na sídlisku Dlhé diely moderný rímsko-katolícky kostol Panny Márie.

Pamiatky

K najnavštevovanejším miestam v Karlovej Vsi patrí botanická a zoologická záhrada. Botanická záhrada leží pri Dunaji. Vznikla v roku 1942  a jej základ tvoril rozsiahly park grófa Lafranconiho. V súčasnosti v nej rastie približne 5000 druhov cudzokrajných rastlín, z toho asi 650 druhov drevín. Neďaleko botanickej záhrady je zoologická záhrada, ktorú sprístupnili verejnosti v roku 1960. Žije v nej vyše 200 druhov zvierat.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková