Poloha

Leží na úpätí Devínskej Kobyly.

História

V historických prameňoch sa uvádza ako Hidegkút, po nemecky Kaltenbrunn, neskôr Dubrawka. Názory na obdobie vzniku obce nie sú jednotné. Spomína sa listiny z rokov 1288, 1439 a 1447, najdôveryhodnejším záznamom je však dokument z roku 1574. V ňom sa o Dúbravke píše ako o osade obývanej chorvátskymi kolonistami. Títo sa z Lamača, kde sa pôvodne usadili, často sťahovali na územie susedných panstiev (devínske, svätojurské a pajštúnske), ale aj do rakúskych pohraničných dedín (Marchegg, Markthof). Po roku 1574 sa obyvatelia Dúbravky spomínajú v písomnostiach dedinského panstva, ktorému osada patrila. V 17. storočí sa dedina rozrástla aj napriek nepriaznivým pomerom, ktoré vyvolala turecká expanzia a proti turecké vojny. Od 18. storočia sa obyvatelia venovali predovšetkým vinohradníctvu. Víno predávali v obci a prebytky úrody vozili na trhy v Bratislave alebo do Rakúska. Do dejín Dúbravky sa nepriaznivo zapísalo 19. storočie. Už na jeho začiatku dedinu vypálili napoleonské vojská pri postupe na Viedeň. V roku 1831 tu vypukol mor, ktorý sa zopakoval v roku 1866 po spustošení dediny rakúskymi a pruskými vojskami. Navyše veľká časť obce v tomto období opäť vyhorela. Po 2. svetovej vojne pripojili Dúbravku ako malú poľnohospodársku obec k Bratislave. Mestský ráz však nadobudla až po roku 1970, keď na jej území postavili veľké sídlisko a moderné dopravné komunikácie.

Pamiatky

K najznámejším kultúrno-historickým pamiatkam Dúbravky patrí barokový rímsko-katolícky kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý vybodovali v rolu 1723 na základoch staršej stavby. Neskorobarokový hlavný oltár pochádza z poslednej tretiny 18. storočia. Bočný oltár Panny Márie je starší a pochádza z dielne G. R. Donnera. Ranorenesančnú kaplnku z konca 16. storočia na miestnom cintoríne postavili na gotickom základe. Sakrálne stavby dopĺňa baroková kaplnka pri fare z druhej polovice 18. storočia.

Zdroj:  Slovensko – Rakúske pomoravie, autor Daniel Kollár, Jana Ovečková, Mária Ovečková