Záhorie historicky neoddeliteľná časť Slovenska, tvorí krajina na severe susediaca s Českou republikou a na západe s Rakúskom, územie kraja vekmi sformovali hrebene Malých Karpát a Bielych Karpát, Borská (Záhorská) nížina, rieky Dunaj a Morava Záhorie má dlhú, pohnutú históriu. Zem tohto kraja si pamätá prvé stopy osídlenie siahajúce do kultúry ľudu paleolitu, pochody rímskych légií a zjednotenie slovanských kmeňov do Veľkomoravskej ríše. Cez Záhorie viedli cesty nemeckých rytierov i českých kniežat. Po rozpade Veľkej Moravy a dobytí historických území Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska sa Záhorie stalo pohraničným krajom zabezpečujúcim ochranu severných častí Uhorska. Cez jeho územie prechádzala Česká cesta. Spájala Uhorsko s Moravou. Cesta viedla od moravských hraníc – cez Holíč alebo Skalicu do Trnavy – Šintavy – Nitry a odtiaľ smerovala na Ostrihom a Jadran. Jej druhá cesta odbočovala z Holíča na Brodské, cez Sekule – Stupavu do Bratislavy. Mesto na Dunaji – Bratislava bolo dávnovekou križovatkou, na ktorej sa stretali cesty kupcov a pocestných. Ale aj cesty vojenských výprav smerujúcich do Viedne a Pešti či na Moravu. Pod úpätím Malých Karpát sa vinula „vinná cesta! Cez Svätý Jur, Pezinok do Trnavy. Odtiaľ viedla cesta na Považie, stredné a východné Slovensko, Kyjevskú Rus, alebo do Poľska, Dolného Uhorska na Jadran. Cestné prepojenie medzi Českým a Uhorským kráľovstvom vedúce cez Záhorie súvisiace s budovaním strážnych hradov n Malých Karpatoch a oporných vojenských staníc rozhodujúcou mierou vplývalo na osídlenie kraja..
Stáročia súžitia záhoráckého etnika sformovali súčasné generácia roduverných Záhorákov. Rokmi sa ustálili zvyky a obyčaje ľudu tu žijúceho, hovoriaceho neopakovateľným nárečím „zahoráčtinou“
Na pomerne malom území Záhorie, niečo cez dvetisícpäťsto kilometrov štvorcových, žije takmer tristotisíc obyvateľov. Rôznorodosť pôdnych a geomorfologických podmienok robia tento kraj jedinečným a svojím spôsobom čarokrásnym.
Záhorie treba precítiť! Preniknúť do jeho duše, ochutnať a vychutnať všetky jeho zákutia, ovoňať farby smútku aj radosti, postupne prísť na to, že záhorácke dni sú korenené vtipom, nadhľadom a nezničiteľnou sebairóniou.